List s komentárom Ríma k melchitskej iniciatíve

 

 

Kongregácia pre východné cirkvi, protokol č. 251/75, 11. júna 1997

 

Jeho Blaženosť Maximos V. Hakim
melchitský gréckokatolícky patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema.

Vaša Blaženosť,

        správa o projekte na “obnovenie priateľských vzťahov” medzi Melchitským gréckokatolíckym patriarchátom a Pravoslávnym patriarchátom Antiochie vzbudila vo verejnej mienke rôzne odozvy a komentáre.

        Kongregácia pre náuku viery, Kongregácia pre východné cirkvi a Pápežská rada pre jednotu kresťanov sa usilovali preštudovať a podrobne preskúmať oblasti, spadajúce do ich kompetencie v tejto oblasti. Svätý otec poveril hlavy týchto dikastérií, aby Vašej Blaženosti tlmočili niekoľko postrehov.

        Svätý stolec s veľkým záujmom sleduje a povzbudzuje iniciatívy, ktoré sú priaznivo naklonené ceste k úplnému zmiereniu kresťanských cirkví. Oceňuje motiváciu, ktorá stojí za aktivitami podniknutými počas niekoľkých desaťročí Melchitským gréckokatolíckym patriarchátom, usilujúcim sa urýchliť uskutočnenie tejto tak túženej plnej jednoty. Kódex kánonov východných cirkví uznáva povinnosť každého kresťana (can. 902), pre východné katolícke cirkvi dokonca osobitnú povinnosť (munus) (can. 903), ktorej vykonávanie sa bude riadiť “zvláštnymi predpismi partikulárneho práva, pričom Rímska apoštolská cirkev pôsobí ako moderátor pre univerzálnu cirkev.” (can. 904)

        To platí ešte viac pre dve spoločenstvá, ktoré sa navzájom vnímajú ako úzko spojené v dôsledku zväzkov spoločného pôvodu a spoločnej cirkevnej tradície, rovnako ako aj dlhou skúsenosťou spoločných iniciatív, ktoré ich bezpochyby stavajú do privilegovanej situácie blízkosti.

        Túžbou Cirkvi je nájsť adekvátne spôsoby a prostriedky na ďalší postup po ceste bratského porozumenia a povzbudzovať nové štruktúry, ktoré podporia tento postup k plnej jednote.

        Sledujúc tieto ciele, váš patriarchát je motivovaný citlivosťou, znalosťou situácie a vlastnou, neopakovateľnou skúsenosťou. Svätý stolec túži prispieť do tohto procesu niekoľkými úvahami, o ktorých verí, že môžu prípadne pomôcť budúcemu postupu tejto iniciatívy.

        Zainteresované dikastériá vysoko oceňujú, že katolíci a pravoslávni podnikajú spoločné pastoračné iniciatívy v súlade s inštrukciami v Direktóriu na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme, najmä v oblastiach kresťanskej formácie a vzdelávania, spoločných charitatívnych aktivít a účasti na spoločnej modlitbe, keď je to možné.

        Čo sa týka skúseností teologického charakteru, je nevyhnutné pracovať trpezlivo a rozvážne, bez unáhlenosti, aby sa obom stranám pomohlo putovať pozdĺž tej istej cesty.

        Prvá rovina v tomto zdieľaní sa týka jazyka a termínov používaných v dialógu. Treba dávať veľký pozor na to, či použitie toho istého slova alebo pojmu nevyjadruje rôzne uhly pohľadu a rôzne výklady dejinného alebo doktrinálneho charakteru, alebo či sa neprepožičiava určitému prehnanému zjednodušovaniu.

        Druhá rovina zaangažovanosti si vyžaduje, aby zdieľanie obsahu dialógu nebolo obmedzené len na dvoch priamych účastníkov, Melchitský gréckokatolícky patriarchát a Pravoslávny patriarchát Antiochie, ale aby zainteresovalo aj denominácie {dosl. vyznania}, s ktorými sú obidva patriarcháty v plnej jednote, teda katolícke spoločenstvo spojené s prvým a pravoslávne spoločenstvo spojené s druhým z menovaných patriarchátov. Aj pravoslávne cirkevné autority Antiochijského patriarchátu vyjadrili podobné starosti. Táto nutnosť globálneho prístupu tiež pomôže zabrániť riziku, že by niektoré iniciatívy sledujúce nastolenie {presadenie} plnej jednoty na miestnej úrovni mohli napriek šľachetnosti úmyslov spôsobiť nedorozumenia a podozrievanie.

        Teraz zvážime prvky obsiahnuté vo vyznaní viery Jeho Excellencie kyr Eliasa Zoghbyho, emeritného melchitského gréckokatolíckeho arcibiskupa v Baalbeku, podpísané vo februári 1995, ku ktorému sa prihlásili mnohí hierarchovia melchitskej gréckokatolíckej synody.

        Je jasné, že tento patriarchát je integrálnou súčasťou kresťanského Východu, ktorého dedičstvo zdieľa. Čo sa týka melchitských gréckokatolíkov, ktorí vyhlasujú svoje úplné priľnutie k učeniu [východného] Pravoslávia, je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že pravoslávne cirkvi dnes nie sú v plnej jednote s Rímskou cirkvou. Preto uvedené priľnutie nie je možné, kým nie je plná zhoda vo vyznaní a uskutočňovaní viery oboch strán. Okrem toho, správne vyjadrenie viery musí brať ohľad nielen na partikulárnu cirkev, ale na celú Kristovu cirkev, ktorá nepozná hranice ani v priestore ani v čase.

        V otázke spoločenstva s rímskym biskupom sme si vedomí, že učenie o primáte rímskeho veľkňaza v priebehu času prešlo istým vývojom v hraniciach výkladu viery cirkvi a musí byť zachované vo svojej celistvosti, čiže od svojich počiatkov až dodnes. Je predsa len potrebné myslieť na to, čo tvrdí Prvý vatikánsky koncil a čo vyhlásil Druhý vatikánsky koncil, zvlášť v dogmatickej konštitúcii Lumen Gentium č. 22 a 23 a v dekréte o ekumenizme Unitatis Redintegratio č. 2.

        Čo sa týka spôsobov vykonávania Petrovej služby v dnešných časoch, čo je otázka, ktorá sa netýka doktrinálneho aspektu, je pravda, že svätý otec si nedávno želal nás upozorniť, ako “máme hľadať - samozrejme spoločne - spôsoby, akými táto služba naplní službu lásky uznanú všetkými, ktorých sa týka” (Ut unum sint 95). Avšak ako je legitímne sa týmto zaoberať na miestnej úrovni, je zároveň povinnosťou konať to vždy v súlade s víziou univerzálnej Cirkvi. Ak sa dotýkame tejto témy, je namieste pripomenúť, že v každom prípade “katolícka cirkev, vo svojej praxi aj vo svojich slávnostných dokumentoch, sa drží toho, že spoločenstvo partikulárnych cirkví s Rímskou cirkvou, ich biskupov s rímskym biskupom, je v Božom pláne podstatným prvkom plného a viditeľného spoločenstva.” (Ut unum sint 97)

        Čo sa týka rôznych aspektov communicatio in sacris {spoločenstva v posväcovaní}, je potrebné udržiavať stály dialóg s cieľom pochopiť význam v súčasnosti platných smerníc vo svetle teologických predpokladov, ktoré sú ich základom. Treba sa vyhýbať nezrelým, jednostranným iniciatívam; ak neboli dostatočne zvážené ich prípadné účinky, môžu mať vážne následky pre ostatných východných katolíkov, najmä pre tých, čo žijú v tej istej oblasti.

        V skratke, bratský dialóg podnikaný Melchitským gréckokatolíckym patriarchátom bude môcť lepšie slúžiť ekumenickému dialógu v takej miere, v akej sa bude usilovať zapojiť celú katolícku cirkev, do ktorej patrí, do dozrievania citlivosti na nové veci. Sú dobré dôvody veriť, že pravoslávni sa vo všeobecnosti držia toho istého pravidla, tiež vzhľadom na záväzky spoločenstva v ich vlastnom organizme.

        Zainteresované dikastériá sú pripravené spolupracovať pri ďalšej vzájomnej výmene hodnotení a odoziev. Vyjadrujú spokojnosť so stretnutiami, ktoré sa konali na túto tému s reprezentantmi melchitskej gréckokatolíckej cirkvi. Dúfajú a prajú si, aby tieto stretnutia v budúcnosti pokračovali ešte intenzívnejšie.

        Nepochybujúc, že Vaša Blaženosť bude chcieť zdieľať tieto myšlienky, prosíme vás, aby ste prijali vyjadrenie našich bratských a srdečných pozdravov. 

Joseph kard. Ratzinger, Achille kard. Silvestrini, Edward kard. Cassidy

 

Preklad z angličtiny: Dávid Pancza

Anglický text sa nachádza na http://www.cin.org/east/melkite.html

 

Súvisiace:

 


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Index > Texty > Teologické texty > Reakcia Ríma na Vyznanie viery vladyku Eliasa Zoghbyho

(c) www.grkat.nfo.sk  14.05.2011 andreios

NAJ.sk