Veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho
v stredu prvého týždňa Veľkého pôstu

 

Na veľkom povečerí v stredu večer po Požehnaný Boh náš: zvyčajný začiatok: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe. Kráľu nebeský: až po Poďte, pokloňme sa:  A recitujeme žalm 69 (70): Bože, príď mi na pomoc:

 Potom začíname Veľký kánon, dielo svätého Andreja Krétskeho, Jeruzalemského. Po každom tropári robíme 3 poklony až po zem (veľké metánie).

 

Hlas 6. Irmosy po dva razy.

PIESEŇ 1.

Irmos: Stal sa mi pomocníkom a ochrancom, na moju spásu. On je môj Boh, budem ho oslavovať, on je Boh môjho otca, budem ho vyvyšovať, lebo sa veľmi preslávil.

Prípev: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.  (Cirkevnoslovansky: Pomíluj mjá, Bóže, pomíluj mjá.)

Od mladosti som prestupoval tvoje prikázania, Kriste, plný vášní nedbal som o ne a svoj život som prežil vo vlažnosti. Preto volám k tebe, Spasiteľu: aspoň teraz na konci ma zachráň.

Som hodený pred tvoje brány, Spasiteľu, aspoň teraz v starobe ma neodožeň naprázdno do pekla, ale ešte pred koncom mi ako Milovník človeka daruj odpustenie hriechov.

Svoje bohatstvo som premrhal v smilstve, niet u mňa ovocia zbožnosti, a tak hladný volám k tebe: Otče zľutovania, poď mi naproti a zľutuj sa nado mnou !

Vpadol som medzi zbojníkov svojimi myšlienkami, celý som teraz od nich dobitý, som plný rán, ale ty sám, Kriste Spasiteľu, zastaň sa ma a uzdrav ma.

Zďaleka ma videl kňaz a obišiel ma, aj levita ma videl nahého v nešťastí a odvrátil zrak. Ale ty, Ježišu, ktorý si zažiaril z Márie, zastaň sa ma a zľutuj sa nado mnou.

Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Daruj mi žiarivú milosť zhora, z Božej prozreteľnosti, aby som unikol zatemneniu vášňami a aby som s oduševnením ospevoval nádherné obrátenie tvojho života, Mária.

Sláva (trojičník): Nadprirodzená Trojica, tebe sa klaniame ako Jedinosti, zlož zo mňa ťažké bremeno hriechov, a ako milosrdná daruj mi slzy dojatia.

I teraz: Bohorodička, nádej a záštita tých, ktorí ťa ospevujú, zlož zo mňa ťažké bremeno hriechov a ako čistá Vládkyňa ma prijmi, keď sa kajám.

 

PIESEŇ 2.

Irmos: Počúvaj, nebo, a ja prehovorím, budem ospevovať Krista, ktorý prišiel z Panny v ľudskej prirodzenosti.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Ako Dávid som sa šmykol na smilstve a poškvrnil som sa, ale aj mňa, Spasiteľ, umy v slzách.

Nemám slzy ani pokánie, ani dojatie. Ty sám, Spasiteľ, daruj mi ich ako Boh.

Stratil som svoju prvostvorenú krásu a nádheru. Teraz ležím nahý a hanbím sa.

Pane, Pane, nezatvor mi dvere v ten deň, ale otvor mi ich, keď sa kajám pred tebou.

Počuj vzdychy mojej duše a prijmi kvapky z mojich očí, Spasiteľ, a zachráň ma.

Milovník človeka, ty chceš, aby všetci boli spasení, ty ma zavolaj a prijmi ma, kajúceho.

Presvätá Bohorodička, zachráň nás!

Prečistá Bohorodička Panna, jediná nadovšetko ospevovaná, usilovne sa modli, aby sme boli spasení.

Irmos: Hľaďte, hľaďte, ja som Boh, ktorý kedysi na púšti svojmu ľudu dával mannu ako dážď a vode dal vytrysknúť zo skaly, svojou jedinečnou pravicou a silou.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Hľaďťe, hľaďte, ja som Boh. Počúvaj, moja duša, Pána, ktorý ťa volá a vzdiaľ sa od predošlého hriechu, maj bázeň pred ním ako pred nepodplatiteľným, ako pred Sudcom a Bohom.

Komu si sa to pripodobnila, prehriešna duša? Iba prvému Kainovi a tamtomu Lamechovi, lebo si kameňovala telo svojimi zločinmi a zabila si myseľ nerozumnými hnutiami.

Prešli sme, duša, všetko, čo bolo pred Zákonom. Nepripodobnila si sa Setovi, nenapodobnila si svojou premenou Enosa, Henocha, či Noeho, ale ukázala si sa úbohou oproti tým spravodlivým v živote.

Ty sama, moja duša, otvorila si priepusty hnevu svojho Boha, zatopila si ako zem celé svoje telo, svoje skutky i život, a ostala si mimo zachraňujúcej archy.

Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Zavrhla si starú cestu hriechu, a celým srdcom a celou láskou si pribehla ku Kristovi, sýtila si sa v neprístupných pustatinách a čisto si plnila jeho božské prikázania.

Sláva (trojičník): Bezpočiatočná, nestvorená Trojica a nedeliteľná Jedinosť, kajám sa, prijmi ma, zhrešil som, zachráň ma. Som tvoje stvorenie, neprehliadni ma, ušetri ma a zachráň pred ohnivým odsúdením.

I teraz: Prečistá Vládkyňa, Bohorodička, nádej tých, ktorí sa k tebe utiekajú, prístav búrkou zmietaných. Svojimi modlitbami urob toho, ktorý je Milosrdný, Stvoriteľ a tvoj Syn, milosrdným aj voči mne.

 

PIESEŇ 3.

Irmos: Upevni na kameni svojich prikázaní, Pane, moje pohnuté srdce, lebo ty jediný si Svätý a Pán.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Nezdedila si Semovo požehnanie, úbohá duša, a nemáš ani rozsiahle bohatstvo Jafeta v zemi odpustenia.

Vyjdi zo zeme Charan, vyjdi z hriechu, duša, choď do zeme oplývajúcej neporušiteľnosťou večného života, ktorú zdedil Abrahám.

Počula si, duša moja, ako Abrahám kedysi opustil zem svojich otcov a stal sa prisťahovalcom. Napodobni jeho rozhodnutie.

Pri dube Mamreho pohostil patriarcha anjelov, a takto v starobe zdedil ovocie prísľubu.

Moja úbohá duša, spoznala si novú obetu Izáka, tajomný celopal Pánovi. Napodobni jeho rozhodnutie.

Počula si, moja duša, že Izmael bol vyhnaný ako dieťa otrokyne. Vytriezvi a hľaď, aby sa ti nestalo niečo podobné pre tvoje pôžitkárstvo.

Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Aj teraz, prepodobná, prines svojimi modlitbami prosby svojich služobníkov k milosrdnej Bohorodičke a otvor mi prístup k Bohu.

Sláva (trojičník): Jednoduchá a nestvorená Trojica, bezpočiatočná Prirodzenosť, v trojici hypostáz ospevovaná. Spas nás, ktorí sa s vierou klaniame tvojej moci.

I teraz: Podivuhodný zázrak! Nadčasového Syna z Otca si v čase porodila, nepoznajúc muža, kojila si ho a Pannou si zostala.

 

PIESEŇ 4.

 Irmos: Prorok Habakuk začul o tvojom príchode a preľakol sa, počul, že sa chceš narodiť z Panny a zjaviť sa ľuďom, a volal: Počul som správu o tebe a preľakol som sa. Sláva tvojej moci, Pane.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Moje telo sa poškvrnilo a duch sa zašpinil, celý som sa pokryl ranami. Ale ty, Kriste, lekár, cez moje pokánie mi ich uzdrav, umy, očisť, a urob ich, Spasiteľ, čistejšími než sneh.

Za všetkých si položil svoje telo a krv, keď ťa križovali, Slovo. Telo, aby si ma obnovil, krv, aby si ma obmyl. Svojho ducha si odovzdal, Kriste, aby si ma priviedol k svojmu Otcovi.

Vykonal si dielo spásy uprostred zeme, Milosrdný, aby sme boli zachránení, dobrovoľne si sa nechal rozpäť na dreve. Otvoril sa zavretý raj, horné i dolné tvorstvo a všetky zachránené národy sa ti klaňajú.

Krv z tvojho boku nech sa mi stane kúpeľom a zároveň nápojom, z ktorého prýštia vody odpustenia, aby som bol obojstranne očistený, keď budem pomazaný i keď budem piť. Lebo tvoje životodarné slová, Slovo, sú pomazaním i nápojom.

Cirkev získala ako čašu tvoj životodarný bok, z ktorého nám vytryskol dvojitý tok, odpustenie a poznanie, ako obraz dvoch závetí v jednote, predošlej i novej, Spasiteľ náš.

Som nahý, bez svadobnej siene, bez svadby aj bez večere. Lampa mi zhasla, lebo nemá olej. Kým som spal, sieň sa zamkla a večera sa zjedla. A ja som so zviazanými rukami a nohami vyhodený von.

Sláva (trojičník): Oslavujem ťa ako Boha, ty jediné trojičné Božstvo, nedeliteľné v bytnosti a nezliate v osobách, v jednom kraľovaní a na spoločnom tróne, a volám ti slávnu pieseň, na výsostiach trikrát spievanú.

I teraz: Rodíš a pritom zotrvávaš v panenstve, v tele i duši ostávaš pannou. Ten, čo sa narodil, obnovuje zákony prirodzenosti, rodí nerodiace lono. Tam, kde Boh chce, podriaďuje sa prirodzený poriadok, lebo on koná všetko, čo chce.

 

PIESEŇ 5.

Irmos: Od noci bdiem a prosím, Milovník človeka, naplň ma svetlom, usmerni aj mňa k svojim povelom a nauč ma, Spasiteľu, konať tvoju vôľu.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Svojimi mravmi som sa stal podobný ako krutý faraón, dušou a telom podobný ako Jannes a Jambres, a môj um je zatopený. Vládca, príď mi na pomoc!

Úbohý v ume, zmiešal som sa s kalom, umy ma, Vládca, kúpeľom mojich sĺz, prosím ťa, urob odev môjho tela bielym ako sneh.

Keď skúmam svoje skutky, Spasiteľu, vidím, že som každého človeka prekonal svojimi hriechmi, lebo mám poznanie a v ňom som zhrešil, nie v nevedomosti.

Ušetri, Pane, ušetri svoje stvorenie, zhrešil som, prepáč mi, lebo v prirodzenosti čistý si len ty jediný a nik iný okrem teba nie je bez škvrny.

Ty si Boh a kvôli mne si vzal na seba môj obraz, ukázal si divy, uzdravil si malomocných, postavil si ochrnutého a zastavil si krvotok chorej ženy dotykom rúcha.

Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Prekročila si vody Jordánu a našla si pokoj bez bolesti, lebo si ušla od telesných rozkoší. Aj nás od nich vysloboď, prepodobná, svojimi modlitbami.

Sláva (trojičník): Oslavujeme ťa, Trojica, ako jedného Boha: svätý, svätý, svätý si, Otec, Syn a Duch, jednoduchá Bytnosť, Jedinosť, ktorej sa večne klaniame.

I teraz: Z teba, Neporušená, Matka bez muža a Panna, obliekol sa do mojej prirodzenosti Boh, Tvorca vekov, a zjednotil so sebou prirodzenosť človeka.

 

PIESEŇ 6.

Irmos: Volal som z celého srdca k milosrdnému Bohu, on ma začul z najhlbšieho pekla a vyviedol môj život z rozkladu.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Vstaň a ako Jozue napadni Amaleka – telesné vášne, Gabaonitov, čiže ľstivé myšlienky, a navždy zvíťaz nad nimi.

Prekroč tečúcu prirodzenosť času tak, ako kedysi Archa, a prisľúbenie tej zeme nech je v tvojom vlastníctve, duša, tak prikazuje Boh.

Ako si kedysi zachránil Petra, ktorý volal: Zachráň ma!, poď mi naproti, vystri svoju ruku, vysloboď ma z obludy, Spasiteľu, a vyveď ma z hlbiny hriechu.

Poznám ťa ako prístav stíšenia, Vládca, Vládca Kriste. Predstihni ma a zachráň ma z nekončiacich hlbín hriechu a beznádeje.

Sláva (trojičník): Som jednoduchá, nedeliteľná Trojica, rôzna v Osobách, a som Jedinosť prirodzenosťou zjednotená; tak hovorí Otec, Syn a Božský Duch.

I teraz: Tvoje lono nám zrodilo Boha, ktorý prijal obraz podľa nás. Jeho ako Stvoriteľa všetkých pros, Bohorodička, aby sme tvojimi modlitbami boli ospravedlnení.

Kondak. Hlas 6.:

Duša moja, duša moja, vstaň! Prečo spíš? Blíži sa koniec a máš byť prečo znepokojená! Vzpriam sa teda, nech ťa ušetrí Kristus Boh, ktorý je všade a všetko napĺňa.

 

PIESEŇ 7.

Irmos: Zhrešili sme, konali sme neprávosti a krivdy pred tebou, nezachovali sme, ani sme nekonali to, čo si nám prikázal. Ale neodvrhni nás navždy, Bože otcov.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Svojou voľbou, duša, si zhromaždila Manasesove hriechy, keď si ako ohavnosti postavila svoje vášne a rozmnožila si nevôľu. Ale vrúcne napodobni jeho pokánie a získaj dojatie.

Nasledovala si Achabove škvrny, moja duša, beda mi, stala si sa príbytkom telesných škvŕn a hanebnou nádobou vášní. Ale zo svojej hĺbky vzdychni a povedz Bohu svoje hriechy.

Nebo sa ti zatvorilo, duša, a postihol ťa hlad Boží, lebo ako kedysi Achab nepokorila si sa slovám Tesbana Eliáša. Ale ty sa snaž podobať Sarepťanke a nakŕm prorokovu dušu.

Potom, čo Eliáš pobil hanebných prorokov, dvakrát spálil Jezábeline päťdesiatice na svedectvo proti Achabovi. Utekaj, duša, od napodobňovania tých dvoch, a posilni sa.

Sláva (trojičník): Trojica jednoduchá, nedeliteľná a jednobytná, jediná prirodzenosť, Svetlá a Svetlo, tri Svätosti a jediná Svätosť; takto ospevujeme Boha, Trojicu. Ospevuj a oslavuj, duša, Život a Životy, Boha všetkých.

I teraz: Ospevujeme ťa, zvelebujeme ťa a klaniame sa ti, Bohorodička, lebo si porodila Jediného Krista, Boha nedeliteľnej Trojice, a ty sama si nám, čo sme na zemi, otvorila nebesá.

 

PIESEŇ 8.

Irmos: Nebeské vojská ho oslavujú, chvejú sa pred ním cherubíni a serafíni. Aj ty, všetko, čo dýchaš, všetko tvorstvo, ospevuj ho, dobroreč mu a vyvyšuj ho po všetky veky.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Spravodlivo súdiaci Spasiteľu, zmiluj sa nado mnou a zachráň ma pred ohňom a hrozbami, ktoré by som mal na súde právom podstúpiť. Prepáč mi ešte pred koncom, skrze čnosti a pokánie.

Ako zbojník ti volám: Spomeň si na mňa. Horko plačem ako Peter: Prepáč mi, Spasiteľu. Volám ako mýtnik, roním slzy ako smilnica. Prijmi môj nárek, ako si kedysi prijal nárek Kanaánčanky.

Uzdrav hnisanie mojej úbohej duše, Spasiteľu. Jediný lekár, prilož mi náplasť, víno a olej, teda skutky pokánia, dojatie a slzy.

Aj ja, napodobňujúc Kanaánčanku, volám: Zmiluj sa nado mnou, Synu Dávidov. Ako žena s krvotokom sa dotýkam lemu rúcha, plačem ako Mária a Marta nad Lazárom.

Sláva (trojičník): Bezpočiatočný Otče, spolubezpočiatočný Synu, dobrotivý Utešiteľu, spravodlivý Duchu. Rodič Božieho Slova, Slovo bezpočiatočného Otca, živý a budujúci Duchu; Svätá Trojica a Jedinosť, zmiluj sa nado mnou.

I teraz: Ako z purpurovej látky sa v tvojom lone, Prečistá, utkal duchovný plášť Emanuela, jeho telo. Preto ťa velebíme naozaj ako Bohorodičku.

 

PIESEŇ 9.

Irmos: Neopísateľný pôrod z panenského počatia, neporušený plod matky bez muža! Božie narodenie totiž obnovuje prirodzenosť, preto ťa vo všetkých pokoleniach h pravoverne velebíme ako Matku, Božiu nevestu.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Kristus uzdravoval neduhy a chudobným hlásal slovo dobrej zvesti, liečil postihnutých, jedol s mýtnikmi, družne sa rozprával s hriešnikmi, dotykom ruky vrátil zosnulú dušu Jairovej dcéry.

Mýtnik sa zachránil, smilnica sa očistila, ale farizej sa chválil a bol odsúdený. Prvý ti totiž volal: očisť ma, tá druhá: zmiluj sa nado mnou, posledný však sa nadúval a volal: „ďakujem ti“ a iné bláznivé slová.

Zachej bol mýtnik, ale sa zachránil, farizej Šimon sa pohoršoval, ale smilnica prijala odpúšťajúce rozviazanie pút od toho, ktorý má moc odpúšťať hriechy. Ponáhľaj sa, duša, ju napodobniť.

Moja úboha duša, nenapodobnila si smilnicu, ktorá vzala alabastrovú nádobu s myrom a so slzami mazala Spasiteľove nohy, vlasmi utrela toho, čo trhal rukopis jej dávnych hriechov.

Dozvedela si sa, moja duša, že boli prekliate mestá, ktorým Kristus priniesol dobrú zvesť. Zľakni sa tohoto znamenia, aby si nedopadla ako tí, ktorých Vládca prirovnal Sodomčanom a odsúdil ich až do pekla.

Aby si nedopadla ešte horšie pre zúfalstvo, moja duša! Počula si o viere Kananejky, ktorej dcéra bola uzdravená Božím slovom. Volaj Kristovi z hĺbky srdca ako ona: Synu Dávidov, zachráň aj mňa.

Sláva (trojičník): Jednobytná Trojica, trojhypostázna Jedinosť, ospevujeme ťa a oslavujeme Otca, velebíme Syna a klaniame sa Duchu, jedinej prirodzenosti, pravému Bohu, Životu a nekonečnému živému kráľovstvu.

I teraz: Prečistá Bohorodička, zachovaj svoje mesto, lebo keď v tebe verne kraľuje, v tebe sa aj upevňuje, keď víťazí s tebou, víťazí nad každým pokušením, berie do zajatia vojsko a ukončuje poddanstvo.

Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Ctihodný Andrej, trojblažený otče, pastier Kréty, neprestávaj sa modliť za tých, čo ťa ospevujú, aby sme boli všetci, čo si verne ctíme tvoju pamiatku, vyslobodení z hnevu a trápenia, z rozkladu a nespočetných hriechov.

 

A obidva chóry spievajú irmos: Neopísateľný pôrod z panenského počatia:

A pokračuje ďalej veľké povečerie.

 


Veľký kánon na pondelok, utorok, štvrtok prvého týždňa Veľkého pôstu.

 

Text je prevzatý z z kompletného textu Veľkého kajúceho kánona svätého Andreja Krétskeho (rtf).

 

        Súvisiace:

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho, ktorá v krátkosti vystihuje náplň Svätej štyridsiatnice.

Veľký pôst - jeho duchovný význam, náplň, prostriedky (audiokatechéza v mp3)

Aby pôst neostal bez úžitku - komentár k Svätej štyridsiatnici

Pôstna trioda - výber z bohoslužobných textov. Obsahuje kompletné texty na liturgie vopredposvätených darov v slovenčine. Preklad je neoficiálny, z gréčtiny. (rtf)

Veľký kánon sv. Andreja Krétskeho - spieva sa prvý týždeň pôstu a vo štvrtok piateho týždňa Veľkého pôstu. (rtf)

Krátky výklad liturgie vopredposvätených darov, veľkopôstnej bohoslužby par excellence.

A ďalšie materiály na obdobie Veľkého pôstu a Veľkého týždňa - kliknite sem!

 


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Index > Texty > Liturgické texty > Veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho v stredu prvého týždňa Veľkého pôstu (na povečerí) [časť na pon, ut, str, štv]

www.grkat.nfo.sk  11.02.2013  andreios