Veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho
v pondelok prvého týždňa Veľkého pôstu

 

Na veľkom povečerí v pondelok večer po Požehnaný Boh náš: zvyčajný začiatok: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe. Kráľu nebeský: až po Poďte, pokloňme sa:  A recitujeme žalm 69 (70): Bože, príď mi na pomoc:

 Potom začíname Veľký kánon, rozdelený na štyri časti (posledná časť je vo štvrtok večer na povečerí). Dielo svätého Andreja Krétskeho, Jeruzalemského. Po každom tropári robíme 3 poklony až po zem (veľké metánie).

 

Hlas 6. Irmosy po dva razy.

PIESEŇ 1.

Irmos: Stal sa mi pomocníkom a ochrancom, na moju spásu. On je môj Boh, budem ho oslavovať, on je Boh môjho otca, budem ho vyvyšovať, lebo sa veľmi preslávil.

Prípev: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.  (Cirkevnoslovansky: Pomíluj mjá, Bóže, pomíluj mjá.)

Odkiaľ začnem oplakávať skutky svojho biedneho života? Aký počiatok dám terajšiemu náreku, Kriste? Ale ty, ako milosrdný, daruj mi odpustenie hriechov.

Choď, úbohá duša, so svojím telom, vyznaj sa Budovateľovi všetkých, ostaň ďaleko od predošlej nerozumnosti a v pokání prines Bohu slzy.

Napodobnil som priestupok prvostvoreného Adama a spoznal som sa vyzlečený z Boha, večného kráľovstva a šťastia, kvôli mojim hriechom.

Beda mi, úbohá duša! Prečo si sa pripodobnila prvej Eve? Zle si videla a horko si sa zranila, dotkla si sa stromu a trúfalo si ochutnala nerozumný pokrm.

Miesto hmatateľnej Evy pomyslenou Evou sa mi stala vášnivá myšlienka v tele, ktorá sľubuje rozkoš, ale okusuje vždy len horký nápoj.

Adam bol právom vyhnaný z raja, lebo nezachoval tvoj jediný príkaz, Spasiteľu. Čo však čaká mňa, ktorý vždy odmietam tvoje slová života?

Sláva (trojičník): Nadprirodzená Trojica, tebe sa klaniame ako Jedinosti, zlož zo mňa ťažké bremeno hriechov, a ako milosrdná daruj mi slzy dojatia.

I teraz: Bohorodička, nádej a záštita tých, ktorí ťa ospevujú, zlož zo mňa ťažké bremeno hriechov a ako čistá Vládkyňa ma prijmi, keď sa kajám.

 

PIESEŇ 2.

Irmos: Počúvaj, nebo, a ja prehovorím, budem ospevovať Krista, ktorý prišiel z Panny v ľudskej prirodzenosti.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Počúvaj, nebo, a ja prehovorím. Zem, všímaj si hlas, ktorý sa kajá pred Bohom a ospevuje ho.

Všimni si ma, Bože, môj Spasiteľu, svojím láskavým okom, a prijmi moje vrúcne vyznanie.

Zhrešil som viac ako všetci ľudia, ja sám som zhrešil proti tebe, ale ako Boh sa zľutuj nad svojím stvorením.

Búrka zloby ma drží v zajatí, milosrdný Pane, ale ty ako k Petrovi, aj ku mne vystri svoju ruku.

Aj ja ti predkladám slzy smilnice, Milosrdný: očisť ma svojím milosrdenstvom, Spasiteľu.

Rozkošami vášní som zatemnil krásu svojej duše a celú svoju myseľ som úplne premenil na prach.

Roztrhal som svoj prvý odev, ktorý mi utkal Budovateľ na počiatku, a odvtedy ležím nahý.

Obliekol som si roztrhané rúcho, ktorý mi utkal Had svojou radou, a hanbím sa.

Vzhliadol som na nádheru záhrady a moja myseľ sa dala oklamať. Odvtedy ležím nahý a hanbím sa.

Všetci velitelia vášní orali na mojom chrbte, predĺžili na mňa svoju neprávosť.

Sláva (trojičník): Bezpočiatočná, nestvorená Trojica a nedeliteľná Jedinosť, kajám sa, prijmi ma, zhrešil som, zachráň ma. Som tvoje stvorenie, neprehliadni ma, ušetri ma a zachráň pred ohnivým odsúdením.

I teraz: Prečistá Bohorodička Panna, jediná nadovšetko ospevovaná, usilovne sa modli, aby sme boli spasení.

 

PIESEŇ 3.

Irmos: Na nehybnom kameni svojich prikázaní, Kriste, upevni moje zmýšľanie.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Kedysi Pán zoslal dážď ohňa od Pána a vtedy spálil zem sodomskú.

Hľadaj bezpečie v horách, duša, ako tamten Lót, a utekaj do Segory.

Utekaj, duša, pred vznietením, utekaj pred Sodomským požiarom, utekaj pred strávením od božského plameňa.

Vyznávam sa ti, Spasiteľ, zhrešil som, zhrešil som pred tebou. Ale prepáč a odpusť mi ako milosrdný.

Ja sám som proti tebe zhrešil, zhrešil som viac ako všetci, Kriste, Spasiteľu, neprehliadni ma.

Ty si Dobrý Pastier, hľadaj ma ako baránka, zablúdil som, neprehliadni ma.

V tebe je rozkoš, Ježiš, ty si môj Stvoriteľ, v tebe, Spasiteľu, budem ospravedlnený.

Sláva, trojičník: Ó, Trojica, Jedinosť, Bože! Zachráň nás od klamu, pokušení a nástrah.

I teraz: Raduj sa, Lono, ktoré prijalo Boha, raduj sa, Pánov prestol, raduj sa, Matka nášho Života.

 

PIESEŇ 4.

 Irmos: Prorok Habakuk začul o tvojom príchode a preľakol sa, počul, že sa chceš narodiť z Panny a zjaviť sa ľuďom, a volal: Počul som správu o tebe a preľakol som sa. Sláva tvojej moci, Pane.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Nepohŕdaj dielom svojich rúk, neopúšťaj svoje stvorenie, spravodlivý Sudca, Milovník človeka, hoci som ja sám ako človek zhrešil viac než ktorýkoľvek človek. Ale ty ako Pán všetkého máš moc odpúšťať hriechy.

Približuje sa koniec, duša, približuje sa a ty o to nedbáš, nepripravuješ sa. Čas sa kráti, vstaň, Sudca je už blízko pri dverách. Čas nášho života sa míňa ako sen a kvet, prečo sa zbytočne mätieme?

Sudca je už blízko pri dverách. Čas nášho života sa míňa ako sen a kvet, prečo sa zbytočne mätieme?

Vzpriam sa, moja duša, zamysli sa nad skutkami, ktoré si urobila, postav ich pred svoju tvár a vyroň kvapky sĺz. Statočne rozpovedz Kristovi svoje skutky a myšlienky, a budeš ospravedlnená.

Niet žiadneho hriechu, ani skutku, ani zloby, ktorými by som nezhrešil; rozumom a slovom, či súhlasom; predstavou a myšlienkou, či skutkom tak, ako nikdy nikto iný..

Pre toto som aj bol odsúdený, pre toto som bol pokarhaný, ja úbohý, svojím svedomím, nad ktoré nič vo svete nie je potrebnejšie. Sudca, Záchranca môj, ty vidíš do mňa, ušetri, vysloboď a zachráň svojho služobníka.

Rebrík, ktorý kedysi videl veľký medzi patriarchami, je obrazom činného výstupu a duchovného rastu. Ak chceš byť živá, moja duša, vo svojom konaní, poznaní a videní, obnov sa.

Dve ženy, to cháp ako konanie a poznanie v duchovnom nazeraní: Liu, mnohodetnú, ako konanie, a Ráchel, namáhajúcu sa, ako poznanie. Bez námahy sa totiž, duša, nezdokonalí ani konanie ani nazeranie.

Sláva (trojičník): Oslavujem ťa ako Boha, ty jediné trojičné Božstvo, nedeliteľné v bytnosti a nezliate v osobách, v jednom kraľovaní a na spoločnom tróne, a volám ti slávnu pieseň, na výsostiach trikrát spievanú.

I teraz: Rodíš a pritom zotrvávaš v panenstve, v tele i duši ostávaš pannou. Ten, čo sa narodil, obnovuje zákony prirodzenosti, rodí nerodiace lono. Tam, kde Boh chce, podriaďuje sa prirodzený poriadok, lebo on koná všetko, čo chce.

 

PIESEŇ 5.

Irmos: Od noci bdiem a prosím, Milovník človeka, naplň ma svetlom, usmerni aj mňa k svojim povelom a nauč ma, Spasiteľu, konať tvoju vôľu.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Svoj život som stále žil v noci, noc hriechu sa mi totiž stala tmou a hustou hmlou. Ale ty, Spasiteľu, urob ma synom svetla.

Napodobnil som Rubena, ja úbohý, poškvrnil som svoje lôžko tak, ako on otcovo, a dopustil som sa skutku neprávosti a nezákonnosti proti Najvyššiemu Bohu,.

Vyznávam sa ti, Kriste Kráľu: zhrešil som. Zhrešil som, ako kedysi bratia, čo predali Jozefa, plod čistoty a rozvážnosti.

Súrodenci zviazali spravodlivú dušu, predali do otroctva milého, ako predobraz Pána. A ty, duša, celá si sa predala svojím zlom.

Napodobňuj rozum spravodlivého a rozvážneho Jozefa, úbohá a neskúsená duša, nekonaj ustavične neprávosti a nepoškvrňuj sa nerozumnými hnutiami.

Hoci Jozef kedysi žil v jame, bolo to predobrazom tvojho pohrebu a vzkriesenia. Kedyže ti ja dám niečo také?

Sláva (trojičník): Oslavujeme ťa, Trojica, ako jedného Boha: svätý, svätý, svätý si, Otec, Syn a Duch, jednoduchá Bytnosť, Jedinosť, ktorej sa večne klaniame.

I teraz: Z teba, Neporušená, Matka bez muža a Panna, obliekol sa do mojej prirodzenosti Boh, Tvorca vekov, a zjednotil so sebou prirodzenosť človeka.

 

PIESEŇ 6.

Irmos: Volal som z celého srdca k milosrdnému Bohu, on ma začul z najhlbšieho pekla a vyviedol môj život z rozkladu.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Slzy mojich očí, Spasiteľ, a vzdychy z hĺbky ti prinášam ako čistú obeť, a moje srdce volá: Bože, zhrešil som proti tebe, očisť ma.

Odklonila si sa, duša, od svojho Pána, ako Dátan a Abíram. Ale volaj z najhlbšieho pekla: Ušetri ma!, aby ťa nezakryla priepasť zeme.

Ako vystrájajúca jalovica, duša, pripodobnila si sa Efraimovi. Ako gazela zachráň si život pred pascou, okrídli dušu skutkami a nazeraním.

Mojžišova ruka nech nás ubezpečí, duša, že Boh môže vybieliť a očistiť malomocný život. A nezúfaj nad sebou, hoci aj si malomocná.

Sláva (trojičník): Som jednoduchá, nedeliteľná Trojica, rôzna v Osobách, a som Jedinosť prirodzenosťou zjednotená; tak hovorí Otec, Syn a Božský Duch.

I teraz: Tvoje lono nám zrodilo Boha, ktorý prijal obraz podľa nás. Jeho ako Stvoriteľa všetkých pros, Bohorodička, aby sme tvojimi modlitbami boli ospravedlnení.

Kondak. Hlas 6.:

Duša moja, duša moja, vstaň! Prečo spíš? Blíži sa koniec a máš byť prečo znepokojená! Vzpriam sa teda, nech ťa ušetrí Kristus Boh, ktorý je všade a všetko napĺňa.

 

PIESEŇ 7.

Irmos: Zhrešili sme, konali sme neprávosti a krivdy pred tebou, nezachovali sme, ani sme nekonali to, čo si nám prikázal. Ale neodvrhni nás navždy, Bože otcov.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Zhrešil som, konal som neprávosti, odvrhol som tvoje prikázanie, lebo som sa narodil v hriechu, a pridal som údery svojim ranám. Ale ty sám sa zmiluj nado mnou ako milosrdný, Bože otcov.

Vyznal som ti ako svojmu sudcovi tajomstvá svojho srdca. Pozri na moje poníženie, pozri aj na moje trápenie, zhliadni teraz na môj spor a ty sám sa zmiluj nado mnou ako milosrdný, Bože otcov.

Keď Saul kedysi stratil oslíčatá svojho otca, nečakane dostal kráľovstvo do rúk. Ty však, duša, dávaj pozor a nezabudni na seba, nedaj prednosť svojim dobytčím žiadostiam pred Kristovým kráľovstvom.

Praotec Dávid síce kedysi dvojnásobne zhrešil, bol zasiahnutý šípom smilstva a zajatý kopijou trápenia nad vraždou, ale ty, moja duša, si ešte ťažšie chorá svojvoľnými hnutiami.

Dávid kedysi spojil neprávosť s neprávosťou, k smilstvu pridal vraždu, ale hneď preukázal dvojnásobné pokánie. Ty sama však, duša, vykonala si horšie veci a nekajala si sa Bohu.

Dávid kedysi napísal pieseň ako ikonu, ktorou usvedčuje skutky, čo spáchal, a volal: Zmiluj sa nado mnou, veď proti tebe samému som zhrešil, Bože všetkých, ty sám ma očisť.

Sláva (trojičník): Trojica jednoduchá, nedeliteľná a jednobytná, jediná prirodzenosť, Svetlá a Svetlo, tri Svätosti a jediná Svätosť; takto ospevujeme Boha, Trojicu. Ospevuj a oslavuj, duša, Život a Životy, Boha všetkých.

I teraz: Ospevujeme ťa, zvelebujeme ťa a klaniame sa ti, Bohorodička, lebo si porodila Jediného Krista, Boha nedeliteľnej Trojice, a ty sama si nám, čo sme na zemi, otvorila nebesá.

 

PIESEŇ 8.

Irmos: Nebeské vojská ho oslavujú, chvejú sa pred ním cherubíni a serafíni. Aj ty, všetko, čo dýchaš, všetko tvorstvo, ospevuj ho, dobroreč mu a vyvyšuj ho po všetky veky.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Zhrešil som, Spasiteľu, zmiluj sa nado mnou. Pozdvihni môj um k obráteniu. Prijmi ma, keď sa kajám, zľutuj sa, keď volám: Zhrešil som proti tebe, zachráň ma, konal som neprávosť, zmiluj sa nado mnou.

Vozataj Eliáš kedysi vozom čností vystúpil akoby na nebesá, povzniesol sa vysoko nad pozemské. Mysli preto, duša, na jeho výstup.

Eliášovým plášťom Elizeus kedysi postavil vody Jordánu ako steny proti sebe. Ty si nemala účasť na tejto milosti, moja duša, pre svoju nezdržanlivosť.

Keď Elizeus kedysi prijal Eliášov plášť, prijal tým dvojnásobnú milosť od Boha. Ty si nemala účasť na tejto milosti, moja duša, pre svoju nezdržanlivosť.

Sunamitka kedysi pohostinne prijala spravodlivého. Ty však, duša, nevoviedla si do svojho domu cudzinca ani pútnika. Preto budeš s plačom vyhodená von zo svadobnej siene.

Vždy si napodobňovala poškvrnené poznanie Giéziho, úbohá duša. Aspoň teraz v starobe odlož jeho chamtivosť, odstúp od svojej zloby a utekaj pred gehenským ohňom.

Sláva (trojičník): Bezpočiatočný Otče, spolubezpočiatočný Synu, dobrotivý Utešiteľu, spravodlivý Duchu. Rodič Božieho Slova, Slovo bezpočiatočného Otca, živý a budujúci Duchu; Svätá Trojica a Jedinosť, zmiluj sa nado mnou.

I teraz: Ako z purpurovej látky sa v tvojom lone, Prečistá, utkal duchovný plášť Emanuela, jeho telo. Preto ťa velebíme naozaj ako Bohorodičku.

 

PIESEŇ 9.

Irmos: Neopísateľný pôrod z panenského počatia, neporušený plod matky bez muža! Božie narodenie totiž obnovuje prirodzenosť, preto ťa vo všetkých pokoleniach pravoverne velebíme ako Matku, Božiu nevestu.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Moja myseľ je dobitá, telo mi ochorelo, neduhmi trpí môj duch, slovo stratilo silu, môj život je umŕtvený, koniec je pred dverami. Čo urobíš, moja úbohá duša, keď príde Sudca, aby ťa skúmal?

Priblížil som ti, duša, Mojžišov Pôvod sveta a celý jeho písaný Zákon, rozprávali ti o spravodlivých a nespravodlivých. Ty si napodobňovala tých druhých a nie prvých, duša, a zhrešila si voči Bohu.

Zákon stratil silu, slávi sa Dobrá zvesť. Celé Písmo bolo v tebe nepovšimnuté, Proroci a všetky slová spravodlivosti stratili silu. Tvoje rany, duša, sa rozmnožili, keď nebolo lekára, ktorý by ťa liečil.

Ponúkam ti teda príklady z Nového Písma, ktoré ťa vedú, duša, k dojatiu. Napodobňuj spravodlivých, odvráť sa od hriešnych a získaj Kristovu priazeň modlitbami, pôstom, čistotou a stálosťou.

Kristus sa stal človekom a zločincov so smilnicami povolal k pokániu. Kajaj sa, duša, už sa otvorili dvere do kráľovstva a pred tebou sa ho zmocňujú kajúci farizeji, mýtnici a neviestky.

Kristus sa stal človekom, stal sa spoluúčastníkom na mojom človečenstve a dobrovoľne naplnil všetko, čo patrí k ľudskej prirodzenosti, okrem hriechu. Tým ti, duša, vopred ukázal obraz a podobu svojho zostúpenia k tebe.

Kristus zachránil mágov, zvolal pastierov, množstvo chlapcov sa stalo mučeníkmi, oslávil starcov a staré vdovy. Ty si nenapodobňovala, duša, ich skutky ani ich život. Ale beda ti, keď budeš súdená.

Pán sa postil štyridsať dní na púšti a nakoniec vyhladol, čím ukázal svoju ľudskú stránku. Nezlenivej, duša, keď ťa bude pokúšať nepriateľ, nech sa odrazí od tvojich nôh, teda modlitby a pôstu.

Sláva (trojičník): Jednobytná Trojica, trojhypostázna Jedinosť, ospevujeme ťa a oslavujeme Otca, velebíme Syna a klaniame sa Duchu, jedinej prirodzenosti, pravému Bohu, Životu a nekonečnému živému kráľovstvu.

I teraz: Prečistá Bohorodička, zachovaj svoje mesto, lebo keď v tebe verne kraľuje, v tebe sa aj upevňuje, keď víťazí s tebou, víťazí nad každým pokušením, berie do zajatia vojsko a ukončuje poddanstvo.

Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Ctihodný Andrej, trojblažený otče, pastier Kréty, neprestávaj sa modliť za tých, čo ťa ospevujú, aby sme boli všetci, čo si verne ctíme tvoju pamiatku, vyslobodení z hnevu a trápenia, z rozkladu a nespočetných hriechov.

Irmos: Neopísateľný pôrod z panenského počatia, neporušený plod matky bez muža! Božie narodenie totiž obnovuje prirodzenosť, preto ťa vo všetkých pokoleniach pravoverne velebíme ako Matku, Božiu nevestu.

 

Po skončení kánona recitujeme Žalm 4 a ostatné žalmy predpísané na veľkom povečerí.

 


Veľký kánon na utorok, stredu, štvrtok prvého týždňa Veľkého pôstu.

Text je prevzatý z kompletného textu Veľkého kajúceho kánona svätého Andreja Krétskeho (rtf).

 

        Súvisiace:

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho, ktorá v krátkosti vystihuje náplň Svätej štyridsiatnice.

Veľký pôst - jeho duchovný význam, náplň, prostriedky (audiokatechéza v mp3)

Aby pôst neostal bez úžitku - komentár k Svätej štyridsiatnici

Pôstna trioda - výber z bohoslužobných textov. Obsahuje kompletné texty na liturgie vopredposvätených darov v slovenčine. Preklad je neoficiálny, z gréčtiny. (rtf)

Veľký kánon sv. Andreja Krétskeho - spieva sa prvý týždeň pôstu a vo štvrtok piateho týždňa Veľkého pôstu. (rtf)

Krátky výklad liturgie vopredposvätených darov, veľkopôstnej bohoslužby par excellence.

A ďalšie materiály na obdobie Veľkého pôstu a Veľkého týždňa - kliknite sem!

 


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Index > Texty > Liturgické texty > Veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho v pondelok prvého týždňa Veľkého pôstu (na povečerí) [časť na pon, ut, str, štv]

www.grkat.nfo.sk  11.02.2013  andreios