Dokument o uzavretí Užhorodskej únie

 

Pri uzavretí únie na zámku v Užhorode dňa 24. apríla 1646 (pravdepodobne) nebol spísaný žiaden úradný dokument. Opis tejto významnej udalosti sa zachoval len v liste gréckokatolíckeho duchovenstva rímskemu pápežovi Inocentovi X. z roku 1652, v ktorom je uvedený priebeh slávnosti i podmienky, za ktorých bola únia prijatá.

 

Z milosti Božej vyvolený najsvätejší otče a všeobecný patriarcha!

My, kňazi svätého gréckeho obradu, obyvatelia slávneho a apoštolského Uhorského kráľovstva bývajúci v stoliciach označených pri našich podpisoch, dobre vieme, že tajomstvá treba držať v tajnosti, ale diela Božie treba vyjaviť a na slnečné svetlo pred všetky národy vyniesť, lebo v nich sa prejavuje nevýslovná dobrota a láskavé milosrdenstvo Božie k ľuďom. Podľa tejto zásady oznamujeme Vašej Svätosti a pred celým svetom vyhlasujeme a s najväčšími chválami vynášame – čo takého? – milosť Boha a nášho Spasiteľa tak štedro nám udelenú, ktorá nás uspôsobila, že sme sa zriekli a zo svojich sŕdc vyhnali nerozumný grécky rozkol a že sme sa navrátili a znovu zasnúbili s nepoškvrnenou pannou nevestou Jednorodeného Božieho Syna, to jest so svätou Rímskou cirkvou, ktorú sme doteraz bez príčiny nenávideli.

Samotné však naše zjednotenie stalo sa roku spásy 1646, dňa 24. apríla, keď bol cisárom rímskym Ferdinand III, v zámockom rímskokatolíckom kostole v Užhorode, na panstve najjasnejšieho grófa Juraja Humenského, a to takto:

Mukačevský biskup pán Bazil Tarasovič, teraz už nebohý, hľadajúc vyrovnanie so schizmatikmi a heretikmi, nakoniec odpadol od Katolíckej cirkvi. Keď to videl ctihodný v Kristu otec pán Juraj Jakušič, biskup jágerský, už zosnulý v Pánu, po porade s veľadôstojnými otcami baziliánmi otcom Petrom Partheniom, ktorý je dnes naším biskupom, a otcom Gabrielom Kosovickým, listovne veľmi láskavo nás povolal do Užhorodu. Tu vyššie spomenutí otcovia veľmi priliehavo nám hovorili o posvätnej únii, a keďže Svätý Duch nás uspôsobil, biskup veľmi ľahko dosiahol to, čo zamyslel. Nakoniec určil nám deň zasvätený sv. Jurajovi na slávnostné vyznanie viery.

V ten deň zhromaždili sme sa 63 kňazi na čele s vyššie spomenutým biskupom v predrečenom kostole. Tu sa slúžila nekrvavá žertva podľa nášho ruténskeho obradu, niektorí kňazi pristúpili ku sviatosti pokánia a iba potom sme nahlas predniesli vyznanie viery podľa predpísaného formulára a síce: My veríme vo všeobecnosti a v jednotlivostiach všetko, čo nám prikazuje veriť naša svätá matka Rímska cirkev. Svätého otca Inocenta X. uznávame za hlavného pastiera celej cirkvi a nášho, a chceme my a naši nástupcovia vo všetkom byť od neho závislí, za týchto podmienok:

Po prvé: Aby sme si smeli zachovať obrady gréckej cirkvi.

Po druhé: Aby sme si mohli voliť nášho biskupa, ktorého potom predložíme na potvrdenie Svätej stolici.

Po tretie: Aby nám boli priznané výsady [katolíckeho] duchovenstva.

Prítomný biskup tieto podmienky prijal. Tak isto ich potvrdil roku 1648 najjasnejší pán Benedikt Kisdi, biskup jágerský so svojím generálnym vikárom, v prítomnosti veľadôstojného otca Tomáša Jaszberenyho zo Spoločnosti Ježišovej. Najviac sa však zaujal našej záležitosti a ju potvrdil najjasnejší a najdôstojnejší prímas Uhorska pán Juraj Lippay, arcibiskup ostrihomský, ku ktorému sme dva razy vyslali spomenutých dvoch otcov baziliánov so zvláštnym posolstvom, ako aj najdôstojnejší pán Matej Tarnóczy, biskup vacovský, ktorým sme zaviazaní neprestajnou vďačnosťou. Prednesúc toto Vašej Svätosti, jednodušne a ponížene prosíme Vaše otcovské požehnanie, záujem o našu záležitosť a potvrdenie nami zvoleného biskupa najdôstojnejšieho Petra Parthenia.

V Užhorode, dňa 15. januára roku 1652.

Vašej Svätosti najponíženejší služobníci, duchovní gréckeho obradu:

Alexej Ladomerský, archidiakon makovický
Štefan Andrejov, archidiakon spišský
Gregor Hostovický (Štosovický), archidiakon humenský
Štefan, archidiakon stredňanský
Daniel Ivanovič, archidiakon užanský
Alexej Filipovič, archidiakon stropkovský.

 

Text vychádza z prekladu o. Michala Lacka, SJ. Lackov preklad bol upravený podľa noriem súčasného slovenského jazyka a spresnený podľa latinského originálu. Slovenská predloha: Michal Lacko: Užhorodská únia. (Slovak studies 1.) Most publications, 1959, s. 11-12. Latinský text: Michael Lacko: Unio Užhorodensis Ruthenorum Carpaticorum cum Ecclesia catholica. (Orientalia Christiana Analecta 143.) Roma: Pontificium Institutum Orientalium Studiorum, 1955, s. 98-100.

 

Súvisiace:

Apoštolský list pápeža Jána Pavla II. k 350. výročiu Užhorodskej únie (1996)

E. Ch. Suttner: Východné cirkvi zjednotené s Rímom

 


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Index > Texty > Teologické texty > Dokument o uzavretí Užhorodskej únie - list gréckokatolíckeho duchovenstva z r. 1652 Inocentovi X.

(c) www.grkat.nfo.sk   12.07.2010   andreios

Užhorodská únia, zjednotenie, jednota, bolo to 1646 a nie 1649, Užhorodská únia - obnovenie cirkevného spoločenstva, zjednotenie s katolíckou cirkvou