Uspenský pôst (Spasivka)

 

 

Zhruba mesiac po Petro-pavlovskom (apoštolskom) pôste sa začína ďalšie pôstne obdobie, posledné v cirkevnom roku byzantského obradu. Nazýva sa Uspenský pôst alebo Spasivka alebo Pôst pred Zosnutím Bohorodičky alebo aj Pôst Bohorodičky (csl. Bohorodičnyj post). Trvá od 1. augusta do 14. augusta, teda dva týždne. Je to pôst, ktorým sa pripravujeme na posledné dva z dvánastich veľkých sviatkov cirkevného roka, teda na Premenenie Pána (Preobraženije – 6. augusta) a Zosnutie presvätej Bohorodičky (Uspenije – 15. augusta).

Do života cirkvi vstúpil „zdola“, nie z nariadenia hierarchie, ale skrze zvyk. Už rímsky pápež svätý Lev Veľký spomína štyri pôstne obdobia v jednej svojej homílii (predniesol ju okolo roku 450): „Cirkevné pôsty sú rozdelené v roku tak, aby každé ročné obdobie malo predpísaný zákon zdržanlivosti. Preto je pre jar jarný pôst – Štyridsiatnica, v lete letný pôst – na Päťdesiatnicu, jeseň má jesenný pôst – v siedmom mesiaci a zima – zimný.“ Sv. Lev teda poznal štyri základné pôstne obdobia podobne, ako ich máme dnes v našom cirkevnom roku (Veľký pôst, Petro-pavlovský čiže apoštolský pôst, Uspenský pôst a Filipovka).

Zmienku o tomto pôste nachádzame aj v liste rímskeho pápeža Mikuláša I. (858-867) Bulharom, v ktorom píše: „Svätá rímska cirkev má oddávna zvyk dodržiavať tieto pôsty: Štyridsať dní pred Veľkou nocou, po Päťdesiatnici, pred Zosnutím Márie Bohorodičky a tiež pred sviatkom Pánovho narodenia.“ (Responsa, č. 4)

Svätý Symeon Solúnsky píše, že „pôst v auguste je ustanovený na počesť Matky Božieho Slova, ktorá, keď spoznala, že sa blíži koniec jej pozemského života, tak ako stále trpela a postila sa za nás, aj napriek tomu, že bola svätou a nepoškvrnenou a nepotrebovala sa postiť, tak sa osobitne modlila za nás, keď sa chystala prejsť z tunajšieho života do budúceho, a keď sa jej blažená duša mala prostredníctvom božského Ducha zjednotiť s jej Synom. Preto sa aj my máme postiť a oslavovať ju, napodobňovať jej život a tak ju pohnúť k modlitbe za nás. Niektorí zasa hovoria, že tento pôst je ustanovený kvôli dvom sviatkom, t. j. Premeneniu a Zosnutiu. A ja ho beriem ako nevyhnutným kvôli pamiatke na tieto dva sviatky, jedného – ktorý nám dáva posvätenie, a druhého – ktorý nám dáva zmierenie a príhovor za nás.“

Definitívne bol tento pôst do byzantského cirkevného roka zavedený na cirkevnom sneme v Konštantínopole v roku 1166.

 

Predpisy Uspenského pôstu

Pôvodné pôstne predpisy Uspenského pôstu boli veľmi prísne, prísnejšie ako v Petro-pavlovskom pôste aj ako vo Filipovke; v podstate kopírovali predpisy Veľkého pôstu pred Paschou.

Napriek tomu, že sú tieto predpisy prísne, ich zachovávanie uľahčovala skutočnosť, že Uspenský pôst pripadá na obdobie, kedy je dostatok čerstvej zeleniny a ovocia, ktoré v tomto období dozrieva (jablká, hrušky, hrozno).

Na sviatok Premenenia Pána je zvykom po bohoslužbách posviacať ovocie. V Grécku je to tradične iba hrozno (do tohto dňa sa hrozno z novej úrody nemalo jesť), v severnejších krajinách (napr. na Rusi) aj iné ovocie (jablká a pod.).

 

Uspenský pôst dnes

Každý pôst má byť obdobím zintenzívnenia duchovného života, vnútorného očisťovania, „upratovania“ hodnôt. Mnohí ľudia v dnešnej dobe sa topia v prázdnote, často im chýbajú skutočné hodnoty a skutočné šťastie – a to práve kvôli konzumizmu a nenásytnosti. Preto sú pôsty v dnešnej dobe mimoriadne dôležité. Sú účinným liekom na prázdnotu, frustráciu a „únavu zo života“.

Uspenský pôst v súčasnosti nie je v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku záväzný, čo však ale neznamená, že bol zrušený. Gréckokatolícka cirkev necháva na každého z nás, aby sme si našli svoje pravidlo pre postenie (napr. zdržanlivosť od mäsa celých 14 dní alebo čisto rastlinná strava v stredy a piatky, odrieknuť si televíziu, zintenzívniť čítanie Biblie a pod.) – buď sami alebo po porade s duchovníkom.

Posledné dva veľké sviatky cirkevného roka poukazujú na cieľ nášho života – premenenie (zbožštenie) a prechod do nebeského kráľovstva. Práve Uspenský pôst predstavuje výbornú príležitosť, aby sme si tento cieľ viacej pripomínali, aby sme na neho viacej sústredili svoje úsilie a niečo preň vykonali. O to viacej, že pôst v tomto období je uľahčený dostatkom čerstvej zeleniny a ovocia. Nech sa teda stane obdobím zberu nielen toho biologického ovocia, ale aj obdobím zberu duchovného ovocia.

 

Andrej Škoviera

 

Súvisiace:

Veľký pôst – jeho duchovný význam, náplň, prostriedky (mp3)

Komentár k Svätej štyridsiatnici (Veľkému pôstu)

Apoštolský alebo petro-pavlovský pôst

Filipovka (pôst pred Narodením Pána)

Komentár k sviatku Premenenia Pána

Komentár k sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky

 


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Index > Texty > Teologické texty > Uspenský pôst (Spasivka)

(c) grkat.nfo.sk   09.08.2012 andreios

NAJ.sk

pôst v katolíckej cirkvi byzantsko-slovanského obradu, svätodušný, katolícka cirkev byzantského obradu a jej pôsty, pôstna disciplína, pôstne predpisy a zvyky, postiť sa