Univ – Svätouspenská univská lavra

 

Univská lavra Zosnutia presvätej Bohorodičky (ukrajinsky Святоуспенська Унівська Лавра) je jedným z najvýznamnejších gréckokatolíckych monastierov na Ukrajine i vo svete. Rozkladá sa uprostred malebných pahorkov vyžarujúcich ticho a pokoj, vo vzdialenosti asi 45 km od Ľvova (cca. 300 km od slovenských hraníc). Neustále sem prichádzajú pútnici, aby osviežili svoju dušu modlitbou, tichom, rozjímaním, aby prijali sväté tajomstvo spovede, pomodlili sa pred zázračnou ikonou presv. Bohorodičky a nabrali si vodu zo svätého prameňa. Lavru dnes spravujú mnísi studiti, ktorí žijú podľa tradičných východných mníšskych pravidiel. Z Božej milosti som mohol v tomto monastieri cez leto pobudnúť skoro tri týždne v tichu, ústraní od sveta, v modlitbe, rozjímaní, skromnosti, aby som aspoň chvíľu intenzívnejšie a sústredenejšie pracoval na cieli nášho kresťanského života – zbožštení. Bol to pre mňa čas pokánia, vnútorného očisťovania a uzdravovania a tiež hľadania Božieho svetla (Božej vôle), čas duchovného úsilia a zápasu (podvihu), „dočasné mníšstvo“.

Pohľad na monastier od drevenej cerkvi.
(Pri každej fotografii sa po kliknutí otvorí väčší formát.)

 

Pohľad na monastier od hlavnej brány. (Klikni pre zväčšenie.)

 

Život v monastieri sa skladá z troch zložiek: modlitba, práca a odpočinok. „V monastieri niet ničoho dôležitejšieho ako modlitba“, píše sa v jednom starom typikone. To platí aj o Univskom monastieri. Vo všedný deň sa začínajú modlitby o 6:00 utierňou, na ktorú hneď nadväzuje prvý čas (prvá hodinka) a svätá božská liturgia, ktorá sa končí okolo 8:30; v nedeľu až o 9:30 alebo 10:00. Od 13:30 do 14:00 je modlitba 3. a 6 času (hodinky) a čin o panagii. Večer o 18:30 nasleduje 9. čas, večiereň a povečerie, ktoré sa končí okolo 20:30. V nedeľu sa modlí 3., 6. a 9. čas spolu od 16:30, o 17:00 nadväzuje večiereň, akatist a povečerie. Okrem bohoslužieb je samozrejme aj čas na osobnú modlitbu a čítanie Písma.

Hlavný monastiersky chrám - srdce lavry.

 

Drevená cerkev blažených hieromučeníkov Klimenta a Leontija.

 

Rozpis bohoslužieb v lavre.

 

Po ranných modlitbách nasledujú raňajky a práca, po obedňajšej modlitbe časov nasleduje obed a opäť práca. Hostia, ktorí prichádzajú do monastiera na dlhší čas, sa tiež zapájajú do práce. Ja som prvé tri dni mal na oddych, modlitbu, vnútorné stíšenie a rozjímanie. Osobitne dôležitá – nielen v tieto prvé dni – bola pre mňa Ježišova (Isusova) modlitba. Potom som dostal prvú poslušnosť (poslušánije) – čistenie špár v dlažbe na nádvorí a okolo monastiera. Druhá poslušnosť bola pomoc pri pečení prosfor na liturgiu. Moja tretia poslušnosť bola práca vo včelíne, kde som ako poslušník pomáhal o. Petrovi. Mnísi v lavre sa zaoberajú prevažne manuálnou prácou – pestujú si ovocie, zeleninu a obilniny v záhrade, chovajú domáce zvieratá a včely, zbierajú huby a lesné plody, vyrábajú sviece, uhlie do kadidla a pod. Niektorí sa tiež venujú písaniu ikon alebo tvorbe mozaik.

Toto mi dali namiesto kamilavky. ;-)

 

Veľmi ma tiež oslovila skromnosť, s akou mnísi žijú – najmä čo sa týka stravy. Jedlo je tri razy denne. Polievky sú spravidla zeleninové (fazuľový, mrkvový a pod. základ alebo boršč z červenej repy) – vždy veľmi dobré. V monastierskej trapéze (jedálni) sa objavuje veľa pohanky a zemiaky s kôprom. Mäso je v ponuke len v sobotu a nedeľu (ak nie je nejaké pôstne obdobie). Na ukážku prinášam jedálny lístok jedného všedného dňa.

Raňajky: cestovina, cibuľka opečená na oleji, paradajky, uhorky, chlieb, čierny čaj.

Obed: zeleninová polievka s pohankou, varené zemiaky s kôprom, šalát zo surovej kapusty, chlieb, cibuľka opečená na oleji, čaj a malinovka zo sušených lesných plodov.

Večera: jačmenné krúpy s opečenou cibuľkou, zemiaky s kôprom, akási varená zeleninová zmes (základom bola asi tekvica), chlieb, čaj alebo malinovka, riedky lekvár z lesných plodov.

 

Vo východnej mníšskej tradícii majú veľkí význam starci – skúsení mnísi, duchovní otcovia obdarovaní niekedy aj schopnosťou vidieť do srdca iných. Aj Univská lavra má takéhoto starca – otca Oleksandra (nie je kňazom, preto ho mnohí oslovujú brat, ale myslím si, že tu je rozhodne na mieste použiť slovo otec). Otec Oleksander žije od pondelka do piatka ako zatvorník (vôbec nevychádza zo svojej kélie) a v soboty a nedele (a veľké sviatky) prijíma tých, ktorí potrebujú duchovnú radu a pomoc. Môj vyše hodinový rozhovor s ním bol pre mňa naozaj veľkým požehnaním, priniesol mi svetlo, pokoj a uzdravenie do duše.

 

Prv než prejdem k histórii Univskej lavry, pripájam ešte krátky výťah zo zápiskov z môjho duchovného denníčka.

 

Zo zápiskov z môjho duchovného denníčka

Piatok 16. júla – Po „skúške“ na hranici (prešli sme na až na druhýkrát kvôli splnomocneniu na auto) a celkom príjemnej ceste sme o cca. 22:00 dorazili do Univa.

Pondelok 19. júla – Deň venovaný tichu, modlitbe a čítaniu Písma.

Štvrtok 22. júla – Večiereň s litijou na sviatok prep. Antona Pečerského – nádherne spievali – na litiju všetkým ľuďom rozdali sviečky, kňaz aj chór vyšli do zadnej časti chrámu.

Sobota 24. júla – Dnes odišla skupina z Kolomyje – nádherní ľudia. Ženy prirodzené, zbožné, všetky šatky na hlavách, dlhé sukne, žiadne mejkapy. Všetci, aj deti, chodili na všetky bohoslužby, ráno o šiestej už boli v cerkvi – nikto nefrflal, že nerozumie, nepozná, nevie, nikto mu nevysvetlil… Boli tam a modlili sa. Ich kňaz, otec Jurij, je veľmi pokorný a skromný človek. Obdivuhodné svedectvo a povzbudenie. Krásni ľudia.

Piatok 30. júla – Práca vo včelíne – točili sme med. Večer po povečerí bola panychída.
Zopár myšlienok z mojej rannej modlitby po liturgii:

Skrze Kristovo telo a krv máme mať účasť na Kristovom živote, na jeho božskej prirodzenosti (θέωσις). Mať účasť na Kristovi znamená mať účasť na celom jeho živote (teda aj na tej ľudskej „časti“, „polovici“) – čiže mať aj účasť na jeho utrpení a smrti. Cez to sa dosahuje zbožštenie. Máme účasť na jednom tele.

Sobota 31. júla – Ráno oznámili, že zomrel jeromonach velikoschimnik Vasilij Voronovskij. Po liturgii bola panychída. Opäť práca vo včelíne – pichla ma jedna včela do prsta.

Pondelok 2. augusta (sv. proroka Eliáša) – Prípravy na pohreb. Na obed priviezli telo o. Vasilija Voronovského – očakávali sme ho pri bráne a išli v sprievode do cerkvi. Krojované dievčatá hádzali kvety pred truhlu, po ceste sa čítali evanjeliá – bolo to veľmi pôsobivé. Po panychíde začali čítať psaltyr – postupne prichádzali ľudia – na večierni bolo už úplne plno, na parastase som stál vonku.

Utorok 3. augusta – Posledný celý deň v lavre. :-(( Ráno utreňa a 1. čas v chráme – ešte tam bolo telo o. Vasilija. Vyspovedal som sa u o. Jonáša. Liturgia, pohreb a mohutný sprievod na Černeču horu, kde uložili telo do hrobu – ľudia sa neskutočne tlačili k hrobu. Potom bol kar pre všetkých. Na pohrebe bolo vyše tisíc ľudí (možno aj dve-, tritisíc). Poobede sme išli „na pasiku“ (do včelína) a vytočili sme med z 10 rámčekov. Večer prišli sestry služobnice, ktoré ma zajtra zvezú na Slovensko. Posledná večerná modlitba v cerkvi – poďakovanie.

Streda 4. augusta – Odchod z lavry, zviezol som sa autom so sestrami služobnicami.

Opísať moju zázračnú cestu späť by si vyžadovalo niekoľko odstavcov. Obmedzím sa len na konštatovanie, že bola na sekundy premyslená (tam hore) a aj v nej som silno pocítil ochranu a vedenie presv. Bohorodičky.

 

 

Z histórie Univskej lavry

 Písomné svedectvo o založení univského monastiera nemáme, ale na začiatku 14. storočia sa Univ spomína ako dôležité duchovné centrum Haliče. Archeologické výskumy ukazujú, že monastier na tomto mieste existoval už v 11. storočí. Po tatárskych vpádoch v 16. storočí sa donátorom a ochrancom monastiera stal knieža Oleksander Vaňko Lahodovský, ktorého prenasledovala ťažká choroba nôh. Raz v noci videl v sne Bohorodičku, ktorá mu prikázala, aby v neďalekom lese hľadal prameň. Šľachtic prameň našiel a zázračne sa uzdravil. Z vďaky dal potom obnoviť zničený monastier. V 16. storočí bola postavená aj cerkev a obranné múry a veže. V roku 1648 ale monastier utrpel kvôli tatárskemu vpádu. Univský monastier prijal Brestskú úniu (1595) ako posledný zo všetkých (až v roku 1700). V 17. a 18. storočí sa jeho rozkvet viaže najmä s rodom Šeptických. V monastieri bola významná tlačiareň, ktorá vytlačila vyše 60 kníh.

Zázračný liečivý prameň.

 

Univská ikona presvätej Bohorodičky.

 

Keď sa toto územie stalo súčasťou Rakúskej monarchie, mnohé monastiere boli zrušené (likvidácia kontemplatívneho mníšstva a rehoľníctva Jozefom II.). V roku 1790 monastier pred konfiškáciou zachránil fakt, že ľvovský metropolita Michal Levický ho ustanovil za svoju rezidenciu. Obnova mníšskeho života v Unive sa viaže s vynikajúcou osobnosťou ukrajinskej cirkvi metropolitom Andrejom Šeptickým. Ten lavru na začiatku 20. storočia odovzdal studitom. Igumenom sa stal jeho rodný brat Kliment, ktorý bol neskôr komunistami uväznený a utýraný na smrť. Pri monastieri fungoval aj sirotinec a škola, studitskí mnísi tu do roku 1936 vychovali vyše 170 chlapcov. V roku 1927 tu vznikla aj významná ikonopisecká škola; v období rokov 1935-36 bola urobená nová stenopisná (fresková) výzdoba hlavného chrámu. Počas Druhej svetovej vojny sa monastier stal miestom záchrany pre mnohých Židov.

Rozvoj monastiera zabrzdilo začlenenie Ukrajiny do Sovietskeho zväzu a následné zúrivé prenasledovanie kresťanov, najmä gréckokatolíkov. Od roku 1947 slúžil monastier ako zhromažďovací tábor pre gréckokatolíckych mníchov. Od roku 1950 potom monastier premenili na domov pre invalidov a neskôr internát pre duševne choré ženy. Napriek tomu sem aj počas totality každoročne na sviatok Zosnutia presv. Bohorodičky prichádzali pútnici z celej Haliče. Mnohí z mníchov univskej lavry hrdinsky trpeli za komunistického prenasledovania. Okrem Klimenta Šeptického bol v roku 2001 blahorečený aj Leontij (Leonid) Fjodorov, prvý exarcha pre ruských katolíkov byzantského obradu. Do napoly zrúteného monastiera sa mnísi mohli vrátiť až koncom roka 1989. Začalo sa obdobie náročnej rekonštrukcie a budovania, bola postavená nová zvonica a drevený chrám zasvätený blaženým hieromučeníkom Klimentovi a Leontijovi. Monastier sa začal zapĺňať aj mnohými novými povolaniami.

Zvonica a bohoslužobný priestor na veľké slávnosti.

 

 

Krátky monastiersky slovníček

Čiernorizec = černec = ten, ktorý nosí čierne oblečenie (rizu) – je to znak smrti, znak, že zomrel tomuto svetu. Mních je ten, kto už anticipovane prežil svoju vlastnú smrť. Telom ešte žije na zemi, ale mysľou a srdcom je už v nebi – ako anjeli (preto sa tiež veľká schima nazýva veľký anjelský obraz). Z toho Černeča hor(k)a = mníšska hora.

Inok = mních, ten ktorý žije inak (podľa Boha a nie podľa sveta).

Podvih – asketické úsilie, námaha, zápas (so zlom a nedokonalosťou v sebe).

Poslušník – 1. mních alebo kandidát, ktorý je pod vedením staršieho, skúsenejšieho mnícha, je viazaný poslúchať ho. Poslušník umiera vlastnej vôli a prijíma vôľu svojho duchovného otca / starca – ako vôľu Božiu. 2. kandidát na mníšstvo (niečo ako novic v západnom mníšstve).

 

Nápis na kríži na mníšskom cintoríne, ktorý sa nachádza na tzv. Černečej hore:
Prechádzajúci, Ty ešte chodíš. Ale aj Ty si ľahneš tak ako my. Posaď sa na kameň vedľa nás a odpočiň si.
Odtrhni bylinku, porozmýšľaj nad životom: My sme už doma - a Ty si ešte hosť. Porozmýšľaj nad sebou!

 

Na záver môžem všetkým, ktorí to s duchovným životom myslia vážne, len odporúčať návštevu tohto svätého miesta. V istom zmysle sme všetci povolaní byť mníchmi. Grécke monachos znamená jeden, jednotný. Sme povolaní k duchovnej jednote – 1. jednote sám so sebou, sám v sebe, k vnútornému zjednoteniu (ujedinenije), 2. jednote s Bohom, 3. jednote s blížnymi.  Prvotné mníšstvo sa nechápalo ako nejaký osobitný stav (a podnes sa tak na Východe nechápe), ale ako radikálne prežívanie povolania, ktoré sme dostali v krste – žiť s Kristom, pre Krista a v Kristovi. Zomrieť prázdnote tohto sveta a žiť Boží život. Žiť svoje kresťanstvo naplno, bez kompromisov. V tomto zmysle sme všetci povolaní byť mníchmi, i keď nie všetci sme povolaní žiť (trvale) v monastieri. Do videnia v Unive!

andreios

 

Pokračovanie (fotogaléria) > > > > >

Adresa:

Святоуспенська Унівська Лавра
81216 с.Унів
Перемишлянський р-н
Львівська обл.
Україна

Webstránka: http://studyty.org.ua

Mapa a GPS súradnice vo fotogalérii.

 

 

Súvisiace:

Zbožštenie – cieľ nášho života

Ježišova (Isusova) modlitba

Slovníček menej známych pojmov

Večiereň - modlitba cirkvi

Čotky

Výroky otcov púšte

 

Stránka univskej lavry (po ukrajinsky)


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Index > Texty > Rôzne > Univ – Svätouspenská univská lavra (1, 2, 3)

(c) www.grkat.nfo.sk   16.09.2010   andreios

NAJ.sk

kláštor, nie je to rehoľa ani východné rehoľníctvo, ale mníšstvo, mních, monach, monastier čiže kláštor, Святоуспенська Унівська Лавра, Univský kláštor