Stať sa východným kresťanom
telom-mysľou-dušou

 

Musím sa pokorne priznať, že mi trvalo 8 rokov, kým som zistil, čo znamená byť východným kresťanom. Mnoho rokov som sa pozeral na Východ cez optiku rôznych západných tradícií, pod ktorých vplyvom som bol – a preto som Východ nikdy skutočne nepochopil. Meter, akým som hodnotil východnú cirkev, mal vždy svoj základ v latinskom dedičstve. Napríklad rímske dogmy od pápežskej neomylnosti až po nepoškvrnené počatie boli pre mňa meradlom toho, čo je z Východu (pre mňa) prijateľné. Pri takomto uhle pohľadu východná cirkev bola v tieni Ríma a ja som nebol schopný oceniť na kresťanskom Východe to, čím je.

Začleniť sa do východnej cirkvi si vyžaduje také isté zásady ako misijná práca. Každý misionár vám povie, že je naozaj ťažké prinášať evanjelium do inej kultúry. Misionári sa musia naučiť najprv jazyk, aby mohli komunikovať, potom musia prijať miestne zvyky, aby mohli fungovať v danej kultúre a napokon sa musia naučiť chápať, ako sa dané spoločenstvo pozerá na svet. Ak misionárom chýba snaha v týchto troch záležitostiach, môže sa stať, že nebudú schopní komunikovať s daným spoločenstvo a ostanú pre nich „cudzími“.

Podobne, ten kto chce prijať východné kresťanstvo, musí postupovať takým istým spôsobom. Tí, ktorí chcú skutočne pochopiť alebo zakúsiť východnú cirkev, musia postupovať rovnako ako misionári, ktorí prichádzajú do inej kultúry – inak riskujú, že ostanú „cudzími“ pre túto tradíciu. V minulosti mnohí namiesto toho, aby sa pokúsili naučiť teologický jazyk, cirkevnú disciplínu a spiritualitu (východných kresťanov), vnucovali svoj západný alebo latinský pohľad ako jediný právoplatný spôsob vyjadrenia kresťanstva. To je dobre známe tým východným kresťanom zjednoteným s Rímom, ktorí sa teraz snažia o návrat k tradíciám svojich otcov. Navyše, tieto postoje sú rozšírené u tých zbožných rímskokatolíkov, ktorí si menia obrad, ale nevidia potrebu zmeniť svoje vnímanie cirkvi.

Existujú tri základné reality vo východných cirkvách – liturgická, teologická a duchovná – alebo, ako to ja rád nazývam – úroveň tela, mysle a duše. Nadviažem na to, čo bolo napísané o misionárskom pôsobení, že nie je možné pochopiť alebo začleniť sa do istej kultúry, pokým ju nezakúsime tak, ako ju skusujú tí ľudia. Nie je to inak ani vtedy, keď sa chceme začleniť do východnej cirkvi alebo ju pochopiť. Pri spoznávaní východnej cirkvi musíme pochopiť jej liturgický život (telo), teologický jazyk, ktorým sa vyjadruje (myseľ), a spôsob, akým žije svoju duchovnú tradíciu (duša). Ak opomeniete niektorý z týchto aspektov, nepochopíte, čo znamená byť východným.

Z týchto troch aspektov sa zrejme dá najľahšie pochopiť liturgický aspekt. Všeobecne sa uznáva, že existujú rozličné „obrady“. Väčšina z tých, ktorí prichádzajú do východnej cirkvi alebo sa jej snažia porozumieť, prichádza k záveru, že existuje veľa rôznych liturgických tradícií, ktorých pôvod siaha až k apoštolom. Rímskokatolíci, ktorí si menia obrad alebo žijú vo východnej cirkvi, sa niekedy ani nedostanú ďalej ako po toto poznanie. Okrem toho aj mnohí východní katolíci, ktorí sa snažia v praxi uskutočňovať reformu Druhého vatikánskeho koncilu požadujúcu obnovu východnej liturgickej praxe, sa domnievajú, že to je aj všetko, čo od nich reforma vyžaduje. Teda nechápu ostatné aspekty východnej cirkvi; sú východnými len v liturgii (telo), ale nedokážu byť východní v teológii (myseľ) a nedokážu skutočne žiť duchovnú tradíciu východných otcov (duša).

Ďalší aspekt, teologický jazyk (myseľ), je zväčša najťažšie pochopiteľný pre tých, ktorí sú mimo autentickej východnej tradície. V skutočnosti po mnohé stáročia mnohí východní katolíci boli nútení k latinskej teológii alebo nemali možnosti rozvíjať svoju vlastnú teologickú tradíciu. V dôsledku toho sa na niektorých miestach latinský spôsob vyjadrovania teológie stal normou, ako svoju vieru vyjadrovali východní katolíci. Na druhej strane, od Druhého vatikánskeho koncilu dostali východní katolíci slobodu, aby žili svoje dávne teologické a ekleziálne tradície. Z tohto vychádza potom aj výraz „pravoslávny v spoločenstve s Rímom“. Avšak mnohí veriaci východných katolíckych cirkví žijú v tieni latinského dedičstva. Mnohí sa boja vyjadrení, ktoré by mohli byť príliš pravoslávne. To ešte viac platí o rímskokatolíkoch, ktorí prichádzajú do východnej cirkvi, ale nezmenili svoje chápanie. Výsledkom je, že cudzí latinský pohľad je vnucovaný východnej cirkvi. To prináša latinizáciu mysle; a tak napriek tomu, že sa zúčastňujú liturgického života vo východnej cirkvi (telo), stále rozmýšľajú ako rímskokatolíci.

Pre ľudí, ktorí majú teologické myslenie alebo ekleziológiu na rímsky spôsob, je skoro nemožné zakúsiť tretí aspekt – duchovnú tradíciu (duša). Žiaľ, musíme konštatovať, že majú pravdu tí pravoslávni, ktorí stereotypne označujú východných katolíkov za rímskokatolíkov s východnou liturgiou. V dôsledku toho to, čo by malo vzísť z ich teologickej, ekleziologickej a liturgickej vízie, sa stáva čímsi iným a výsledkom je nová forma spirituality – hybridná. To vedie k tomu, že namiesto aby bol hesychazmus (isychazmus) vnímaný ako duša východnej spirituality, stáva sa prídavným prvkom osobnej zbožnosti, jedným z mnohých spomedzi duchovných tradícií, ktoré pochádzajú z latinského obradu. V dôsledku toho nie je možný autentický východný duchovný život v plnom slova zmysle, ak máme „cudziu“ teologickú alebo cirkevnú víziu.

Ak chceme byť skutočne východní, musíme byť východní telom, mysľou aj dušou. Nie je možné mať jedno bez ostatných dvoch. Ak sme vyrástli v cudzej tradícii, vyžaduje si to od nás misionárske úsilie. Ak sa nenaučíme, ako v praxi žiť autentické východné kresťanstvo v jeho plnosti, ostaneme cudzími (východnému) spoločenstvu. Na to, aby sme splnili túto úlohu, musíme naozaj osobne prijať záväzok byť „pravoslávni v spoločenstve s Rímom“. S misionárskou horlivosťou musíme prijať úlohu spoznávať tradície našej východnej viery zo zachovaných prameňov a zároveň žiť spoločenstvo s Rímom – tak, ako to bolo v prvom tisícročí.

 

Autor: Ric Ballard

Preklad: andreios a martin

 

Súvisiace:

- Byť alebo nebyť „rímski“?

- Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar

 

Prevzaté s dovolením z blogu Eastern Catholic Spiritual Renewal.
Originálny článok: Becoming an Eastern Christian-Body-Mind-Soul

 

Poznámka prekladateľa: V Severnej Amerike veľa rímskokatolíkov prestúpilo do gréckokatolíckych cirkví v dôsledku zmien, ktoré v latinskom obrade nastali po II. vatikánskom koncile.

 


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Index > Texty > Teologické texty > Stať sa východným kresťanom telom-mysľou-dušou

(c) grkat.nfo.sk   10.08.2011 andreios

Výzva k obradovej obnove, obnove spirituality, duchovnosti, vlastnej gréckokatolíckej tradície, prebudeniu v gréckokatolíckej cirkvi, prebudenie, Gréckokatolícka cirkev, spiritualita, gréckokatolíci a obnova, obroda, renewal v Svätom Duchu, gréckokatolíkom