Monastiere severného Rumunska

Fotoreportáž z putovania po monastieroch severného Rumunska v lete r. 2002.

 

<<< predošlé <<<

 

Kélia sv. Daniela v Putne.

 Kélia sv. Daniela, zakladateľa monastiera Putna, vysekaná do skaly. Na schodoch sedí jeho nasledovník Dávid :-)
Návštevou kélie sv. Daniela sme sa s Putnou rozlúčili a vydali ďalej.

 

Monastier v meste Râdâuţi - hlavný chrám.

Monastier v meste Rădăuţi - hlavný chrám. Asi najstarší chrám, ktorý sme videli. Gotika.

 

 Arbore

 Arbore - kedysi významný monastier, z ktorého dnes ostal iba chrám na cintoríne v malej dedinke.

 Arbore

 Arbore

Monastier Humor

Monastier Humor (ženský) - vstupná brána, v pozadí hlavný chrám. 

 

Naše putovanie po monastieroch v Bukovine a Moldove sa v Humore skončilo. Hoci dnes sa v týchto krajoch hovorí i slúži výlučne po rumunsky, kedysi boli tieto monastiere aj významnými centrami cirkevnoslovanského písomníctva a cirkevná slovančina sa používala ako bohoslužobný jazyk. V mnohých monastieroch sú dodnes uložené vzácne slovanské  rukopisy. Bola to oblasť, kde sa prelínal slovanský a románsky živel a ktorá mala duchovný i kultúrny vplyv aj na naše územie (Užhorodská únia siahala kedysi až po toto územie). V tejto oblasti tiež pôsobil veľký obnoviteľ východného mníšstva sv. Paisij Veličkovskij, zakladateľ tzv. filokalického hnutia a obnoviteľ starectva. Všetky monastiere patria rumunskej pravoslávnej cirkvi, ale nikto nemal problém s tým, že sme gréckokatolíci. Ak teda hľadáte zaujímavý tip na prázdniny či dovolenku a chcete, aby mala pre Vás aj duchovný osoh - nuž vzdialenosť z východného Slovenska nie je veľká...

Poznámka:  Bukovina je severozápadná časť bývalého samostatného kniežatstva Moldova (Moldavsko) - ešte pred vznikom Rumunska. Istý čas patril kus tejto oblasti do Rakúsko-Uhorskej ríše. Dnes sú Moldova a Bukovina dve susedné župy. Časť bývalého Moldavské kniežatstva tvorí samostatný štát Moldavsko (predtým Moldavská SSR).

 

popis a foto: andreios


Index > Texty > Rôzne > Monastiere severného Rumunska (1, 2, 3, 4, 5)

(c) grkat.nfo.sk   02.07.2004 andreios

NAJ.sk