História sviatkov
NARODENIA PÁNA a BOHOZJAVENIA

 

Liturgický kalendár ako ho poznáme dnes, sa utváral postupne a jeho počiatky siahajú až k prvokresťanskej tradícii. Mnohé sviatky sa v tom čase ešte neslávili, prípadne mali iný charakter, alebo mali iné miesto v kalendári. Tak to bolo aj so sviatkami Narodenia Pána a Bohozjavenia.

Je známe, že na kresťanskom Východe sa sviatok Narodenia Pána slávil v počiatkoch spolu s Bohozjavením (gr. Teofániou) 6. januára. Počiatky môžeme vidieť v aktivitách gnostikov (kresťanská sekta, ktorá mala bludné učenie o Ježišovi a považovali sa za osvietených, ktorí majú väčšie poznanie, ako ostatní ľudia), pretože tento deň bol dňom narodenia Eóna, hlavného boha Alexandrie, a gnostici pokladali Krista za jedného z eónov.

V opozícii k tejto bludnej náuke ortodoxná (pravoverná) cirkev chránila svoje stanovisko a náuku. Proti tejto heréze sa bránila Bohozjavením. Ortodoxná cirkev dala tomuto sviatku správnu symboliku a význam a oslavovala tento sviatok v tom istom čase ako gnostici svoj sviatok.

Sviatok sa v tom čase oslavoval na Východe spolu s Narodením Pána 6. januára, kým na Západe sa Narodenie slávilo pred Bohozjavením. Predchalkedónske východné cirkvi dodnes slávia tento sviatok dodnes spolu s Bohozjavením 6. januára.

Na Východe Narodenie slávili 25. decembra pravdepodobne len ariáni (tiež bludný smer v prvokresťanskej komunite) v Antiochii. To sa stalo asi päťdesiat rokov potom, čo sa sviatok Bohozjavenia začal vôbec svätiť. Až v neskorších časoch sa aj na Východe začali tieto sviatky sláviť oddelene. Vianoce, ako ich poznáme dnes, so stromčekom, darčekmi, sú na našom území záležitosťou, ktorá nemá dlhú tradíciu, viac-menej je to vývoj minulého storočia.

V obidva tieto sviatky sa v starých dobách zvykol udeľovať krst katechumenom – teda tým, čo sa pripravovali na krst. Dokonca na Bohozjavenie sa voda, ktorá sa ráno posvätila, roznášala do každej domácnosti, čo poznáme aj dnes, keď si sami berieme posvätenú vodu do našich príbytkov.

Spoločný koreň týchto dvoch významných sviatkov vidíme aj v bohoslužbách, ktoré sú na tieto dni predpísané. Bohoslužobný program Bohozjavenia je vlastne kópiou celého programu, ktorý konáme počas Narodenia Pána (cárske časy, večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého, veľké povečerie atď.).

Prežívajme tieto sviatky skutočne duchovne, sústredení, uverme a žime skutočnosť, ktorú budeme radostne spievať počas veľkých povečerí: „S nami Boh!“

Peter Medviď

 

Súvisiace:

Narodenie Pána - výklad sviatku, ikony a komentár k sláveniu

Bohozjavenie - výklad sviatku, ikony a komentár k sláveniu

Narodený bez otca z Matky a bez matky z Otca – komentár k sviatku Bohozjavenia od Manela Nina

Kráľovské hodinky (cárske časy) na Narodenie Pána

Kráľovské hodinky (cárske časy) na Bohozjavenie


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Index > Texty > Teologické texty > História sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenia

(c) grkat.nfo.sk   22.12.2007 andreios

Vianoce, Vianočné sviatky, Traja králi, Zjavenie Pána, Krst Pánov, história Vianoc, Pokrstenie Pána, vývoj vianočných sviatkov a Troch kráľov (Zjavenia Pána), Vianoce, Narodenie Ježiša Krista