Komuniké z konferencie

Poslanie východných katolíckych cirkví
v rámci univerzálnej cirkvi a v modernom svete

 

Medzinárodný teologický inštitút, Gaming, Rakúsko
4.-6. marca 2009

 

V rakúskom Gamingu sa v dňoch 4.-6. marca uskutočnilo medzinárodné sympózium s názvom „Poslanie východných katolíckych cirkví v rámci univerzálnej cirkvi a v modernom svete“ s podtitulom „založené na skúsenosti východných katolíckych cirkví byzantského obradu v strednej a východnej Európe.“ Organizátormi sympózia boli Medzinárodný teologický inštitút pre štúdium manželstva a rodiny v Gamingu, Inštitút pre výskum dejín a teológie kresťanského Východu pri Katolíckej teologickej fakulte Viedenskej univerzity a Ukrajinská katolícka univerzita vo Ľvove. Na sympóziu sa zúčastnilo 17 hierarchov (z toho 15 gréckokatolíckych), kňazi a laickí teológovia byzantského i latinského obradu. Celkový počet účastníkov bol okolo 150 (z toho asi 15 zo Slovenska). Účastníci sympózia vydali toto komuniké:

 

 

V dňoch 4. - 6. marca 2009 sa uskutočnilo v Gamingu (Rakúsko) medzinárodné sympózium o poslaní gréckokatolíckych cirkví v strednej a východnej Európe. Hostiteľom bol Medzinárodný teologický inštitút v spolupráci s Inštitútom pre teológiu a dejiny kresťanského Východu pri Katolíckej teologickej fakulte Viedenskej univerzity a Ukrajinskou katolíckou univerzitou v Ľvove. Medzi 150 účastníkmi boli 17 biskupi (z nich 15 gréckokatolíckych), veľký počet kňazov, významní profesori, študenti a laici z viac ako 20 krajín. Ťažiskom programu bola spoločná modlitba a rozjímania spojené s kritickou analýzou minulosti a prítomnosti gréckokatolíckych cirkví. Úradnými konferenčnými jazykmi boli nemčina, angličtina a taliančina; v liturgii, prednáškach a rozhovoroch sa však uplatnilo až desať rozličných jazykov. Diskusie boli osobitne obohatené príspevkami tých hierarchov, ktorí zastupovali hrdinskú skúsenosť kresťanov, ktorí v komunistických časoch odolávali prenasledovaniu a zachovali svoje poslanie i gréckokatolícku identitu.

Prezentácie a diskusie sympózia sa snažili špecifikovať, čím by mali východné katolícke cirkvi strednej a východnej Európy obohatiť celé kresťanské spoločenstvo a svet. Rečníci spájali historické aj teologické (ekleziologické) aspekty a analyzovali kultúrne, etnické a národné faktory, ktoré poznačili minulosť a ovplyvňujú budúce poslanie gréckokatolíkov.

Napriek  tragickej minulosti totalitárneho útlaku v 20. storočí a napriek storočiam diskriminácie týchto cirkví (praestantia ritus latini) gréckokatolícki hierarchovia, klérus a učenci z Bieloruska, Bulharska, Chorvátska, Maďarska, Rakúska, Rumunska, Ruska, Slovenska, Ukrajiny, ako aj z USA zdôraznili, že ich východná identita a katolícke spoločenstvo utvárajú bohatý duchovný poklad – skutočnú podstatu jedinečnej náboženskej skúsenosti.

Konferencia konštatovala, že vo svete, v ktorom už nestačí bielo-čierne videnie a kategorické „buď/alebo“ na vysvetlenie alebo obsiahnutie komplexnosti ľudskej skúsenosti, konfesionálne denominačné rozdelenie na „pravoslávny“ a „katolícky“ nesie v sebe pečať skostnateného prístupu „buď/alebo“. Gréckokatolícke cirkvi odmietajú, aby ich kategorizovali spôsobom, ktorý buď zmenšuje ich východnú identitu, alebo neguje ich spoločenstvo s Katolíckou cirkvou. Účastníci sa cítia zaviazaní k náročnej úlohe žiť uprostred rozdeleného kresťanského sveta, povolaní dúfať v jednotu a pracovať na nej.

Naliehavé a životodarné povolanie gréckokatolíkov je spájať patristickú, liturgickú, kanonickú kultúrnu a mystickú tradíciu kresťanského Východu so živým svedectvom katolicity a univerzálnosti evanjelia Ježiša Krista. V tomto ohľade môžu východní katolíci významne obohatiť svojich latinských bratov a sestry. Rímskokatolícki účastníci konferencie, obzvlášť iniciátor tohto stretnutia Christoph kardinál Schönborn, zdôraznili nádej západných kresťanov, že gréckokatolíci aj pravoslávni môžu pomôcť ľuďom na Západe lepšie prežívať krásu a svätosť liturgie a pôsobiť proti splytčenému zmyslu pre posvätné v čoraz väčšmi sekularizovanom postosvietenskom svete.

V ekumenickom dialógu posledných desaťročí boli východní katolíci často označovaní za „problém“. Konferencia potvrdila, že znevažujúca téza o gréckokatolíkoch ako o prekážke ekumenizmu sa skončila. Zázračné oživenie a zjavnú životaschopnosť gréckokatolíkov v strednej a východnej Európe nemožno vysvetliť inak než ako znak Božej vôle a dobroty. Ďalej sa poukázalo na to, že diskusie o jednote bez gréckokatolíkov – stigmatizovaných ako „uniáti“ – nemôžu priniesť žiadne nové odpovede v otázke náboženského uzmierenia Východu a Západu.

V liste, ktorý sympóziu adresoval kardinál Ľubomir Huzar, citoval výroky pápeža Benedikta XVI., ktoré zdôrazňujú, že gréckokatolícke cirkvi sú povolané byť verné východnej tradícii, svedčiť o nej v katolíckom spoločenstve, a tým byť pre pravoslávnych kresťanov príkladom, čo znamená živé spoločenstvo s katolíckou cirkvou. Toto spoločenstvo viedlo k mnohostrannému vzájomnému obohateniu východných a západných tradícií. S pokorou a vedomím zodpovednosti gréckokatolíci uznávajú, že následkom historických okolností, kultúrneho a sociálneho nátlaku alebo nedostatku vnútornej pevnosti ich cirkvi v niektorých prípadoch pripustili západné zvyklosti a spôsob myslenia, ktoré zahmlili alebo nahradili starobylé ríty a duchovné tradície. Dnes obnovu autentickej východnej identity dôsledne podporujú a nabádajú k nej najvyššie autority Katolíckej cirkvi.

Noví mučeníci 20. storočia takisto zjavne dokazujú autentickosť gréckokatolíckej náboženskej skúsenosti a praxe. Gréckokatolícki biskupi, klérus, rehoľníci a laici obstáli v najväčších morálnych výzvach 20. storočia: v potláčaní Bohom danej slobody a ľudskej dôstojnosti zo strany ideologických totalitných systémov. Gréckokatolíci odolávali bez kompromisov nátlakovým režimom a v podzemí odolávali prenasledovaniam, z tejto skúsenosti vyšli s morálnou autoritou a zjavnou schopnosťou prekonať i najväčšie ťažkosti. Sú to duchovné plody mučeníckych cirkví, ktoré korenia v neotrasiteľnej dôvere v božskú prozreteľnosť a ktoré môžu dodať odvahu k inej kultúre a spôsobu kresťanského života v sekularizovanej postkresťanskej Európe, a tak odpovedať na výzvy globalizujúceho konzumizmu, hrubého materializmu, negácie daru ľudského života a posvätnosti ľudskej osoby a dezintegrácie rodiny.

Gréckokatolícki biskupi prezentovali v rámci sympózia aj pastorálne otázky a priority jednotlivých cirkví. Tieto prezentácie zdokumentovali špecifiká každej cirkevnej skúsenosti, pričom ukázali, že gréckokatolícke cirkvi strednej a východnej Európy majú veľa spoločných výziev, ktorým sa usilujú čeliť spoločnou reflexiou a spoluprácou, aby sa aj v modernom svete mohli uplatniť ako významní spolutvorcovia univerzálnej cirkvi.

Medzi konkrétnymi návrhmi, ktoré dostali všeobecnú podporu od účastníkov sympózia, boli:

1.) Žiadosť pápežovi Benediktovi, aby venoval jednu z budúcich pápežských synod téme východných katolíckych cirkví.

2.) Pokračovať každoročne v usporadúvaní sympózií tohto druhu.

Účastníci sympózia vyjadrili svoju mimoriadne uznanie kardinálovi Christophovi Schönbornovi a Medzinárodnému teologickému inštitútu za teoretické i praktické úsilie o rodinu a ocenili pohostinnosť voči gréckokatolíckym študentom, ich rodinám a ženatým kňazom. Rodina a ženatý klérus v gréckokatolíckej cirkvi boli navrhnuté ako možná téma pre jedno z budúcich sympózií.

Účastníci konštatovali, že gréckokatolícka cirkev nesmie zaspať na vavrínoch svojich mučeníkov; naopak, je čas pre veriacich „vysúkať rukávy“ a postaviť sa s vierou svojich otcov a matiek zoči-voči výzvam 21. storočia, svedčiť o kresťanstve a zasadzovať sa za kresťanskú jednotu.

 

 


 

Hierarchovia prítomní na sympóziu:

Christoph kardinál Schönborn, viedenský arcibiskup, ordinár pre katolíkov byzantského obradu v Rakúsku (Rakúsko)

Vladyka Hlib Lončina, Ukrajina, biskup kúrie väčšieho arcibiskupstva kyjevského a haličského, legát kardinála Ľubomíra Huzara, väčšieho arcibiskupa kyjevského a haličského (Ukrajina)

Vladyka Ján Babjak, prešovský arcibiskup a metropolita (Slovensko)

Vladyka Virgil Bercea, eparchiálny biskup Oradea Mare (Rumunsko)

Vladyka Florentin Crihalmeanu, eparchiálny biskup Cluj-Gherla (Rumunsko)

Vladyka Michail Hrinčišin, apoštolský exarcha pre ukrajinských katolíkov vo Francúzsku, Švajčiarsku a krajinách Beneluxu (Francúzsko)

Vladyka Milan Chautur, košický eparcha (Slovensko)

Vladyka Fülöp Kocsis, eparchiálny biskup Hajdúdorogu (Maďarsko)

Vladyka John M. Kudrick, eparchiálny biskup Parma (USA)

Mons. Klaus Küng, diecézny biskup zo St. Pölten (Rakúsko)

Vladyka Alexandru Mesian, eparchiálny biskup Lugoj (Rumunsko)

Vladyka Christo Projkov, apoštolský exarcha pre katolíkov byzantského obradu v Bulharsku (Bulharsko)

Vladyka Jaroslav Pryriz, svätiaci biskup z eparchie Sambir-Drohobič (Ukrajina)

Vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha (Slovensko)

Vladyka Milan Šašik, apoštolský administrátor Mukačevskej eparchie (Ukrajina)

Mons. Joseph Werth, diecézny biskup z Novosibirska, ordinár pre katolíkov byzantského obradu v Rusku (Rusko)

Archimandrita Sergius Gajek, vizitátor „ad nutum Sanctae Sedis“ pre gréckokatolíkov v Bielorusku (Bielorusko)

 

Doplňujúce odkazy

Text komuniké vo formáte PDF (na stiahnutie)

Anglický text komuniké - nemecký text komuniké - taliansky text komuniké (pdf)

Podrobný program sympózia (pdf, nem. - angl.)

Správa o sympóziu na grkatba.sk

Správa o sympóziu v TKKBS

Fotografie

 

Tento materiál je dovolené voľne kopírovať a šíriť aj bez uvedenia zdroja.


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

 

Index > Texty > Teologické texty > Komuniké zo sympózia: Poslanie východných katolíckych cirkví v rámci univerzálnej cirkvi a v modernom svete

www.grkat.nfo.sk  14.03.2009  andreios

NAJ.sk

Gaming, sympózium, konferencia, latinizácia, ITI, Niederösterreich