Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar

 

Byť gréckokatolíkom je povolanie k svätosti

Byť gréckokatolíkom je povolanie k svätosti osobitnou cestou. Boh nás povoláva, aby sme boli svätí a zároveň nám k tomu dáva (osobitné) prostriedky – byzantskú liturgiu, bohoslužby, modlitby, pôsty, ikony, liturgický rok – a s tým súvisiacu a z toho prameniacu spiritualitu a teológiu. Teda Boh nás volá, aby sme sa modlili modlitby vlastného obradu (napr. z časoslova, Ježišovu modlitbu, žalmy) – ponúka nám to ako prostriedky na ceste k spáse. Keďže on sám nám ponúka tieto, má na to asi nejaký dôvod – sú pre nás najvhodnejšie (to kvôli nám) a tiež kvôli službe iným (aby v cirkvi žila plnosť jeho zjavenia). Toto povolanie nám Boh dáva skrze cirkev, do ktorej sme sa narodili alebo boli prijatí. Byť gréckokatolíkom je povolanie osobné, ale zároveň je to aj povolanie celého spoločenstva.

 

Byť gréckokatolíkom je dar

Byť gréckokatolíkom je dar – gréckym slovom charizma. Čo je charizma, môžeme pochopiť napríklad z 1 Kor 12 a 14. Je to duchovný dar, ktorý so sebou vždy nesie aj zodpovednosť za jeho používanie a zveľaďovanie (por. aj Mt 25, 14-30). Charizma je dar určený pre službu – sú dary určené pre môj duchovný osoh a tie, ktoré sú určené pre službu iným, resp. spoločenstvu (por. 1 Kor 14, 4). Byť gréckokatolíkom je dar, ktorý dostávame kvôli sebe (Boh nám dáva osobité prostriedky k našej spáse), ale zároveň je to aj dar pre službu iným.  Komu iným? Cirkvi a aj celému svetu (hľadajúcim, neveriacim).

Byzantská tradícia (liturgia, spiritualita, teológia) je súčasťou dedičstva celej cirkvi a tá ju k svojej plnosti, k svojej skutočnej katolicite potrebuje. Nám gréckokatolíkom ju Boh zveril a my sme zodpovední, že je a bude v cirkvi naďalej, že prežije. Nemôžeme túto zodpovednosť odsúvať na iných. Žiaľ, často akoby túto zodpovednosť odsúvame na iných (dokonca niekedy na pravoslávnych), čakáme, že iní sa budú starať o zachovanie tohto duchovného dedičstva. Netýka sa to len liturgie, resp. bohoslužieb v chráme, ale aj osobnej spirituality, ktorú žijeme, a aj teológie.

Svet hľadá Boha, potrebuje skúsenosť jeho lásky. Ak ju nenachádza v cirkvi, ide inam (New Age, budhizmus…), prípadne ju hľadá v nejakých pochybných formách a prúdeniach v cirkvi či na okraji cirkvi. Východná byzantská tradícia sprostredkúva skúsenosť Boha osobitným spôsobom, dáva špecifickú skúsenosť Boha. To je to, čo má gréckokatolícka cirkev ponúkať svetu, a zároveň, táto skúsenosť je tým, čím má naša cirkev obohacovať celú cirkev. Východ ponúka túto skúsenosť Boha skrze svoju duchovnú tradíciu – najmä v modlitbe srdca (hlavne cez praktizovanie Ježišovej modlitby).

Máme veľa čo ponúknuť – cirkvi aj svetu, ale musíme to najprv my sami objaviť a žiť.

 

Byť gréckokatolíkom je krásne

Byť gréckokatolíkom je krásne. Náš obrad Boha komunikuje, zdieľa, zjavuje ako Krásu – aj skrze krásu bohoslužieb, výzdobu chrámu, bohoslužobného oblečenia, chrámového spevu… Byzantský obrad zároveň Boha veľmi výrazne ukazuje ako Lásku a Milosrdenstvo (Čelovikoľubec). Byzantský obrad, keď ho človek dobre spozná, tvorí jeden nádherný hlboký a harmonický celok s vlastnou ikonografiou, chrámovou hudbou, bohoslužbami, teológiou, modlitbami, liturgickým rokom… Keďže je veľmi hlboký a komplexný, je aj náročný, ale zároveň veľmi krásny.

Byť gréckokatolíkom sa nám môže zdať náročné. (Aj povolanie k svätosti je náročné, nie je to vec, ktorá by sa dala len tak povrchne odbaviť.) Ale krása, ktorú môžeme objaviť, keď budeme žiť toto povolanie naplno, nám stonásobne všetku našu námahu vynahradí. Už tu na zemi, a ešte väčšmi v kráľovstve nášho Boha – Hospoda a Čelovikoľubca (Pána a Milujúceho ľudí).

 

 

Tento článoček vznikol aj ako zamyslenie na mesiac november 2011. Na tento mesiac vyhlásil Benedikt XVI. ako úmysel apoštolátu modlitby (všeobecný): Za východné katolícke cirkvi, aby všetci poznali ich posvätné tradície a vážili si ich ako duchovné dedičstvo celej cirkvi. Jednou z týchto východných katolíckych cirkví je aj naša Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Na to, aby mohla aj ona byť plnohodnotnou časťou duchovného dedičstva celej cirkvi, však najprv musí byť aj naozaj východná. Nie tak trochu a nie na polovicu, ale poriadne, byť skutočne verná svojmu poslaniu.

 

Andrej Škoviera

 

Súvisiace:

Stať sa východným kresťanom telom-mysľou-dušou

Byť či nebyť „rímski“?

Zbožštenie - cieľ nášho života

 


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Index > Texty > Teologické texty > Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar

(c) grkat.nfo.sk   29.10.2011 andreios

Výzva k obradovej obnove, obnove spirituality, duchovnosti, vlastnej gréckokatolíckej tradície, prebudeniu v gréckokatolíckej cirkvi, prebudenie, Gréckokatolícka cirkev, spiritualita, gréckokatolíci a obnova, obroda, spiritual renewal v Svätom Duchu, gréckokatolíkom, byť či nebyť latinskí, latiníkmi, byť či nebyť? gréckokatolíkom, ako sa stať či nestať, latinizácia, charizma, charizmy spoločenstva, cirkvi, povolanie k svätosti, svätosť, poslanie cirkvi