Apoštolský (petro-pavlovský) pôst

 

Kto sa modlí a postí, má dve krídla ľahšie ako samotný vietor.
sv. Ján Zlatoústy

 

Svätí apoštoli sa pripravovali na príchod Svätého Ducha modlitbou a pôstom. Veľa sa modlili a postili pred tým, než išli hlásať evanjelium. Po modlitbe a pôstoch ustanovovali nových presbyterov pre apoštolskú prácu, ako to aj čítame v Skutkoch svätých apoštolov. „A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili.“ (Sk 14,23) Sv. Ján Zlatoústy hovorí, že „apoštoli sa takmer vždy postili.“ (57. kázeň na evanjelium sv. Matúša)

A tak aj svätá cirkev pripravovala svojich veriacich modlitbou a pôstom na veľký sviatok vrchných apoštolov sv. Petra a Pavla, ktorých pamiatku slávime 29. júna, spolu so zborom dvanástich apoštolov, ktorý slávime nasledujúci deň. Pretože sa tento pôst vyskytuje po svätom období Päťdesiatnice, v starých časoch sa niekedy nazýval pôstom Päťdesiatnice. Tomuto pôstu sú tiež dané aj iné názvy; je známy ako pôst svätých apoštolov, apoštolský pôst, pôst pred sviatkom sv. apoštolov Petra a Pavla, Petrov pôst a letný pôst. Naši ľudia ho volajú aj Petrovka (t.j. pôst sv. Petra alebo Petrov pôst). Kedy bol tento pôst ustanovený? Ako dlho trvá? Aké sú jeho predpisy?
 

Ustanovenie petro-pavlovského pôstu

Pôst svätých apoštolov je veľmi starý, datujúci sa do prvých storočí kresťanstva. Máme svedectvá sv. Atanáza Veľkého, sv. Ambróza Milánskeho, sv. Leva Veľkého a Teodora z Cyrrhu, ktoré sa ho týkajú. Najstaršie svedectvo o pôste Petrovka nám podáva sv. Atanáz Veľký (†373). Vo svojom liste cisárovi Konštancovi v rozprávaní o perzekúciách ariánov píše: „Počas týždňa po Päťdesiatnici, ľudia ktorí zachovávali pôst, vyšli na cintorín modliť sa.“ „Pán nariadil,“ hovorí sv. Ambróz (†397), „že tak, ako sme boli účastní na jeho utrpení počas štyridsiatich dní, tak sa máme aj radovať v jeho Vzkriesení počas obdobia Päťdesiatnice. Nepostíme sa počas obdobia Päťdesiatnice, lebo náš Pán bol sám prítomný medzi nami počas tých dní … Kristova prítomnosť bola akoby vyživujúcou potravou pre kresťanov. A tak tiež počas Päťdesiatnice, sýtime sa Pánom, ktorý je prítomný medzi nami. V dňoch, ktoré nasledujú po jeho vystúpení do nebies, sa však znova postíme.“ (Kázeň 61)

Sv. Lev Veľký (†461) hovorí: „Po dlhom sviatku Päťdesiatnice je postenie zvlášť potrebné, aby očistilo naše myšlienky a učinilo nás hodnými prijať dary Svätého Ducha... Preto bol ustanovený prospešný zvyk postenia sa po dňoch plných radosti, počas ktorých sme oslavovali Vzkriesenie a Nanebovstúpenie nášho Pána a príchod Svätého Ducha.“ Pútnička Silvia Egeria vo svojom denníku (4. stor.) zaznamenáva, že v deň, ktorý nasledoval po sviatku Päťdesiatnice, začínalo obdobie postenia sa. Apoštolské konštitúcie, dielo zo štvrtého storočia, predpisuje: „Po sviatku Päťdesiatnice oslavuj jeden týždeň a potom dodržuj pôst, lebo spravodlivosť si vyžaduje veselenie sa po prijatí Božích darov a postenie potom, čo bolo telo osviežené.“

Zo svedectiev zo štvrtého storočia sa môžeme presvedčiť, že v Alexandrii, Jeruzaleme a Antiochii sa tento pôst spájal so sviatkom Päťdesiatnice a nie so sviatkom sv. apoštolov Petra a Pavla. V prvých storočiach bol po Päťdesiatnici jeden týždeň radosti, privilegované dni, a po nich nasledoval jeden týždeň pôstu.

Kánony Nicefora, konštantínopolského patriarchu (806-816), spomínajú Petrov pôst. Typikon sv. Teodora Studitu hovorí o štyridsaťdňovom pôste svätých apoštolov. Sv. Simeon Solúnsky (†1429) vysvetľuje dôvod tohto pôstu nasledovným spôsobom: „Pôst sv. apoštolov je oprávnene ustanovený na ich pamiatku, lebo skrze nich sme prijali mnohé milosti a pre nás sú vzormi a učiteľmi postenia sa... Lebo jeden týždeň po Zostúpení Svätého Ducha v zhode s Apoštolskými konštitúciami zostavenými Klementom oslavujeme a potom počas nasledujúceho týždňa sa postíme na česť apoštolov.“
 

Dĺžka petro-pavlovského pôstu

Petrov pôst prišiel do praxe cirkvi skôr cez zvyk než cez zákon. Z tohto dôvodu nebola dlhý čas jednota ani čo sa týka jeho dodržiavania ani čo sa týka jeho dĺžky. Niektorí sa postili dvanásť dní, iní šesť, ďalší štyri a iní iba jeden deň. Teodor Balsamon, antiochijský patriarcha (†1204), povedal ohľadom Petrovho pôstu: „Všetci veriaci, teda laici a mnísi, sa majú postiť sedem a viac dní, a kto to odmietne, nech je exkomunikovaný z kresťanskej komunity.“

Z diela O troch štyridsaťdňových pôstoch, ktoré sa pripisuje mníchovi z mníšskej komunity Anastázia Sinajského (6.-7. stor.), sa dozvedáme, že pôst svätých apoštolov trval od prvej nedele po Päťdesiatnici do sviatku Zosnutia (Uspenija) presvätej Bohorodičky. Neskôr však bol uspenský pôst od neho oddelený a mesiac júl bol vyčlenený z pôstu sv. Petra. Simeon Solúnsky hovorí o Petrovom pôste, že trvá jeden týždeň. Sýrski katolíci zredukovali tento pôst na štyri dni; sýrski pravoslávni (tzv. jakobiti) ho zachovávajú ako Gréci.

V našej cirkvi pôst svätých apoštolov trvá od Nedele Všetkých svätých do 29. júna, sviatku apoštolov sv. Petra a Pavla. Tento pôst môže trvať kratšie alebo dlhšie v závislosti na dni, kedy bola slávená Pascha. Keď Pascha pripadne skôr, pôst trvá dlhšie; keď Pascha pripadne na neskorší dátum, Petrovka je kratšia. Najdlhšie môže trvať šesť týždňov, najkratšie týždeň a deň.
 

Predpisy petro-pavlovského pôstu

Petrov pôst je miernejší než Veľký pôst pred Paschou. Kyjevský metropolita Juraj (1069-1072) vo svojich „Pravidlách“ nepovoľuje konzumáciu mliečnych výrobkov a mäsa počas Petrovky. V stredy a piatky predpisuje suchú stravu, čo je chlieb a voda alebo sušené ovocie. V utorky, štvrtky, soboty a nedele dovoľuje rybu dvakrát denne a víno. Ako prídavok k tomu nariaďuje vykonať sto poklôn denne (hlboké sklonenie po zem) s výnimkou sobôt, nedieľ a sviatkov. Keďže metropolita Juraj bol Grék, môžeme predpokladať, že predpísal pre svoju cirkev rovnakú prax, aká prevládala v tom čase v gréckej cirkvi.

Zamoščská synoda (1720) poznamenáva, že v našej cirkvi Petrovka (Petrov pôst) trvá od prvej nedele po Päťdesiatnici, ktorou je Nedeľa Všetkých svätých, do sviatku apoštolov sv. Petra a Pavla. Synoda konštatuje, že robotníci a vidiečania môžu byť čiastočne alebo úplne oslobodení od pôstu, keďže sa pôst vyskytuje počas žatevnej sezóny. Ľvovská synoda (1891) počas Petrovky dovoľuje konzumáciu mliečnych produktov aj v pondelok, stredu a piatok a mäsité pokrmy počas zvyšných štyroch dní týždňa; ukladá však laikom povinnosť pomodliť sa päť modlitieb „Otče náš“ a päť modlitieb „Raduj sa, Bohorodička“ pred a po jedle, a to na obed a večer; duchovenstvo má recitovať kajúci 50. žalm.

Preložil: Daniel Černý

 

Prevzaté z: Julian Katrij, OSBM: A Byzantine Rite Liturgical Year. Toronto: Basilian Press, 1992, s. 386-390. Mierne upravené.
Internetová verzia: www.archeparchy.ca/liturgy/apostles_fast.htm


N. B. Tento pôst v súčasnosti nie je v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku záväzný, čo však ale neznamená, že bol zrušený.

 

Súvisiace:

Veľký pôst – jeho duchovný význam, náplň, prostriedky (mp3)

Komentár k Svätej štyridsiatnici (Veľkému pôstu)

Filipovka (pôst pred Narodením Pána)

Uspenský pôst (Spasivka)

Komentár k sviatku svätých Petra a Pavla

 


Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Index > Texty > Teologické texty > Apoštolský (petro-pavlovský) pôst

(c) grkat.nfo.sk   03.05.2008 andreios

NAJ.sk

pôst v katolíckej cirkvi byzantsko-slovanského obradu, svätodušný, katolícka cirkev byzantského obradu a jej pôsty, pôstna disciplína, pôstne predpisy a zvyky, postiť sa