Púť do Sanktuária Božieho Milosrdenstva v Krakove /15.05.2010/

„ Ježišu, dôverujem v Teba!“

V sobotu 15.05.2010 v skorých ranných hodinách / o 02:30 hod/ sme sa vydali ako veriaci farnosti Rafajovce na archieparchiálnu gréckokatolícku púť do Krakova. Spolu nás bolo 46 pútnikov – z Rafajoviec, Piskoroviec, V.Hrabovca, Holčíkoviec, Ďapaloviec a pripojili sa i 7 pútnici z Fijaša. Na čele ako vedúci bol náš o. Pavol a samozrejme vynikajúci šofér p. Zeleňák z Ďapaloviec.

Hneď po nastúpení do autobusu nakoľko bola ešte tma, sme poprosili Nebeského Otca o požehnanie a Nebeskú Matku o ochranu na ceste modlitbou desiatku sv. ruženca a spevom mariánskej piesne. Potom, nakoľko to bola celodenná púť si viacerí ešte oddýchli pred naozaj hodnotným duchovným programom, niektorí sa modlili v tichosti a niektorí viedli priateľské rozhovory o aktuálnom živote v našom regióne. Na hraniciach na Dukle sme mali krátku prestávku, kde sme pozdravili aj našich spolu-putovníkov z okresu Snina. No a to už sme obdivovali aj krásu našich poľských susedov, ich príbytky s upravenými záhradami, nádherné chrámy rôznej architektúry a dokonca aj veterné elektrárne.

Do Krakova sme dorazili pred 8.00 hodinou no a odobrali sme sa do baziliky - Sanktuária, kde sme boli účastní na bohatom duchovnom programe. Obohatení o mnohé milosti sme sa po skončení celého programu vybrali na cestu domov. Asi 30 km od Krakova, počas modlitby molebenu k Božskému Srdcu sme odrazu započuli čudný zvuk v pravej zadnej časti autobusu a potom už len samé syčanie - .......... „máme defekt!“- zaznel hlas. Zišli sme z diaľnice a naozaj, bol to defekt. „Evakuovali“ sme autobus a počas toho ako šofér a ešte pár chlapov opravovali poruchu, my sme sa zabávali na smiešnych historkách, ktoré sme kedy zažili. Samozrejme netreba zabudnúť na veľkú pomoc, ktorú nám poskytli veriaci z farnosti Sedliská vo forme zapožičania zdviháku, lebo sme mali iba jeden a to bolo málo.

Po úspešnom odstránení závady s oveľa väčšou vierou /lebo už sme nemali ďalšiu rezervu, ak by opäť niečo...?!/ sme razili cestu na Slovensko. Už trocha unavení, ale veselí a s veľkými zážitkami sme dorazili domov niečo okolo 23.00 hod. Chvála a vďaka Bohu i Presvätej Bohorodičke za milosť byť účastní a vidieť, počuť a zažiť to, čo sme všetci zažili na tejto púti v Krakove.