Kňazi pôsobiaci vo farnosti
| Bačinský Štefan | r. ? - 1825 |
| Fejo Jozef | r.1825 - 1828 |
| Fejo Jozef | r.1825 - 1828 |
| Gerbery Ján | r.1828 - 1848 |
| Gerbery Ján ml. | r.1848 - 1863 |
| Dzubay Juraj | r.1863 - 1887 |
| Vyslocký Gabriel | r.1887 - 1890 |
| Krištof Andrej | r.1891 - 1907 |
| Čisárik Viktor | r.1907 - 1921 |
| Schudych Augustín | r.1921 - 1964 |
| Prchala Michal | r.1964 - 1968 |
| Petraševič Nikefor | r.1968 - 1969 |
| Hulaj Michal | r.1969 - 1974 |
| Zorvan Emil | r.1974 - 1977 |
| Sobota | r.1978 - 1979 |
| Zeher Andrej | r.1980 - 1987 |
| Kočiš Eugen | r.1988 - 1990 |
| Rozkoš Marek | r.1990 - 1991 |
| Fedor Peter | r.1991 - 1996 |
| Tkáč Michal | r.1996 - 1998 |
| Zorvan Jozef | r.1998 - 2003 |
| Tirpák Peter | r.2003 |
V roku 1863 vo farnosti pôsobil Juraj Dzubay s veľmi skromným príjmom. Medzi jeho chvályhodné činy patrí to, že v roku 1864 obstaral pre cirkev tretí zvon, ktorý má nasledovný nápis: „Öntötte László Alberz Kis-Gejőczön 1864. A varannó-csemernyei gk. Egyház ujra öntette és nagyobbíttatta“. – Zlial Ladislav Albert v obci Kis-Gejőcz roku 1864. Vranovsko- čemernianska gréckokatolícka cirkev dal zvon znovu zliať a zväčšiť. Ako sa dozvedáme z nápisu, zvon dala zliať vranovsko-čemernianská gréckokatolícka cirkev; nakoľko zvon bol prasknutý, celkom lacno získal tento zvon pre obec Rafajovce kňaz Juraj Dzubay. Juraja Dzubaya v roku 1887 vystriedal Gábor Viszloczky (Vyslocký), ktorý aj napriek skromným príjmom s horlivou oddanosťou vykonával kňazské povinnosti.
Už v prvých rokoch svojho pôsobenia dal postaviť školu. Drevenú školu navštevovalo 24-30 školopovinných detí. Od roku 1890 pôsobil v Rafajovciach kňaz Endre Kristóf (Andrej Krištof). Jeho požehnaným skutkom bola renovácia starého kostola. Obyvatelia Rafajoviec pri živelných pohromách neklesali na duchu, verili v milosrdenstvo Božie. V núdzi bez reptania konzumovali aj chlieb upečený z kŕmnej repy a ovsu. Bohabojný ľud veril v Božiu múdrosť, podľa ktorej zlé časy vystriedajú dobré. Aby dokázali, že napriek drsnému a nevľúdnemu kraju tu žijú praví a verní vlastenci, pri príležitosti úmrtia uhorskej kráľovnej Alžbety na jej večnú pamiatku – pod vedením velebného pána Endreho Kristófa, každý veriaci vo svojom intraviláne postavil 10 šľachtených ovocných stromov. Pri tej istej príležitosti na farských pozemkoch posadili 150 ovocných stromov a na kopci vedľa kostola 4 bresty. V roku 1907 bol v obci veľký hlad a tak prosil o udelenie oslobodenia od pôstu v dokumente adresovanom pre biskupa. Bol veľmi starostlivým a chápavým kňazom.
V roku 1907 sa stal správcom farnosti Viktor Čisárik. Ľudia si ho pamätajú ako starostlivého kňaza. Dokazuje to aj list adresovaný biskupovi Štefanovi Novákovi, v ktorom prosí o pomoc pre chudobných obyvateľov v podobe gréckokatolíckych knižôčok, lebo ľud sa radšej modlil z rímskokatolíckych, ktoré boli ľahšie dostupné. Rok 1921. Do farnosti prichádza Augustín Schudych, kňaz síce nevzdelaný ale dobrý a pracovitý. Dokázal upútať svojou osobnosťou.