Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Bačinský Štefan r. ? - 1825
Fejo Jozef r.1825 - 1828
Fejo Jozef r.1825 - 1828
Gerbery Ján r.1828 - 1848
Gerbery Ján ml. r.1848 - 1863
Dzubay Juraj r.1863 - 1887
Vyslocký Gabriel r.1887 - 1890
Krištof Andrej r.1891 - 1907
Čisárik Viktor r.1907 - 1921
Schudych Augustín r.1921 - 1964
Prchala Michal r.1964 - 1968
Petraševič Nikefor r.1968 - 1969
Hulaj Michal r.1969 - 1974
Zorvan Emil r.1974 - 1977
Sobota r.1978 - 1979
Zeher Andrej r.1980 - 1987
Kočiš Eugen r.1988 - 1990
Rozkoš Marek r.1990 - 1991
Fedor Peter r.1991 - 1996
Tkáč Michal r.1996 - 1998
Zorvan Jozef r.1998 - 2003
Tirpák Peter r.2003

V roku 1863 vo farnosti pôsobil Juraj Dzubay s veľmi skromným príjmom. Medzi jeho chvályhodné činy patrí to, že v roku 1864 obstaral pre cirkev tretí zvon, ktorý má nasledovný nápis: „Öntötte László Alberz Kis-Gejőczön 1864. A varannó-csemernyei gk. Egyház ujra öntette és nagyobbíttatta“. – Zlial Ladislav Albert v obci Kis-Gejőcz roku 1864. Vranovsko- čemernianska gréckokatolícka cirkev dal zvon znovu zliať a zväčšiť. Ako sa dozvedáme z nápisu, zvon dala zliať vranovsko-čemernianská gréckokatolícka cirkev; nakoľko zvon bol prasknutý, celkom lacno získal tento zvon pre obec Rafajovce kňaz Juraj Dzubay. Juraja Dzubaya v roku 1887 vystriedal Gábor Viszloczky (Vyslocký), ktorý aj napriek skromným príjmom s horlivou oddanosťou vykonával kňazské povinnosti.

Už v prvých rokoch svojho pôsobenia dal postaviť školu. Drevenú školu navštevovalo 24-30 školopovinných detí. Od roku 1890 pôsobil v Rafajovciach kňaz Endre Kristóf (Andrej Krištof). Jeho požehnaným skutkom bola renovácia starého kostola. Obyvatelia Rafajoviec pri živelných pohromách neklesali na duchu, verili v milosrdenstvo Božie. V núdzi bez reptania konzumovali aj chlieb upečený z kŕmnej repy a ovsu. Bohabojný ľud veril v Božiu múdrosť, podľa ktorej zlé časy vystriedajú dobré. Aby dokázali, že napriek drsnému a nevľúdnemu kraju tu žijú praví a verní vlastenci, pri príležitosti úmrtia uhorskej kráľovnej Alžbety na jej večnú pamiatku – pod vedením velebného pána Endreho Kristófa, každý veriaci vo svojom intraviláne postavil 10 šľachtených ovocných stromov. Pri tej istej príležitosti na farských pozemkoch posadili 150 ovocných stromov a na kopci vedľa kostola 4 bresty. V roku 1907 bol v obci veľký hlad a tak prosil o udelenie oslobodenia od pôstu v dokumente adresovanom pre biskupa. Bol veľmi starostlivým a chápavým kňazom.

V roku 1907 sa stal správcom farnosti Viktor Čisárik. Ľudia si ho pamätajú ako starostlivého kňaza. Dokazuje to aj list adresovaný biskupovi Štefanovi Novákovi, v ktorom prosí o pomoc pre chudobných obyvateľov v podobe gréckokatolíckych knižôčok, lebo ľud sa radšej modlil z rímskokatolíckych, ktoré boli ľahšie dostupné. Rok 1921. Do farnosti prichádza Augustín Schudych, kňaz síce nevzdelaný ale dobrý a pracovitý. Dokázal upútať svojou osobnosťou.