Kto sú gréckokatolíci?

 

        Gréckokatolíci príslušnosťou patria ku Gréckokatolíckej cirkvi. Na Slovensku k 25. máju 2001 prihlásilo príslušnosť k nej 219 831 obyvateľov (v r. 1948 to bolo 305 645), čo tvorí 4% z celkového počtu obyvateľov. Do početnosti sa radí za Rímskokatolícku cirkev (69%) a Evanjelickú cirkev a. v. (6,9%). Svoju duchovnú spiritualitu čerpá z pôvodných východných prameňov, pričom akceptuje  primát rímskeho pápeža. Hlási   sa k Cyrilometodským tradíciám nášho národa a považuje sa za priameho dediča  a vykonávateľa tejto tradície a to zachovaním  obradu a liturgického jazyka. Pomenovanie "gréckokatolícka" sa ustálilo za panovania Márie Terézie. Historický pôvod názvu vyjadruje podstatné znaky: obrad, prinesený gréckymi vierozvestcami má byzantský pôvod a zároveň vyjadruje, že ide o Katolícku cirkev, všeobecnú a zjednotenú s Rímom, presnejšie "neoddelenú" od Ríma. Je to Katolícka cirkev byzantsko - slovanského obradu rozšírená nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách (Poľsko, Maďarsko, Čechy a Morava, Ukrajina, Bielorusko, Rumunsko, USA, Kanada...), pričom vo vzťahu k Rímu tieto vystupujú samostatne.

        Z cirkevno-právneho hľadiska je Gréckokatolícka cirkev v plnom spoločenstve Katolíckej cirkvi. každý rímskokatolík môže platne prijímať sviatosti a zúčastňovať sa na bohoslužbách v gréckokatolíckom chráme a naopak. Krst, birmovanie, manželstvo, sv. spoveď a sväté prijímanie, pomazanie chorých sú vzájomne uznávané a platné.

        Svätí solúnski bratia Cyril a Metód priniesli na Veľkú Moravu kresťanstvo z Byzancie, a tým aj byzantský obrad. Spolu s prekladom Písma pripravili preklad Božskej liturgie a ostatných bohoslužieb do jazyka zrozumiteľného našim predkom. Po smrti sv. Metoda a vyhnaní jeho žiakov r. 885 bol pre odpor latinského kléru východný obrad potláčaný a postupne sa vytrácal, nikdy však z nášho územia nevymizol. Za panovania Arpádovcov (v 11. až 12. stor.) v Uhorsku vzniklo viacero kláštorov byzantského obradu. Pápež Inocent III. dokonca v r. 1204 prejavil ochotu zriadiť biskupstvo východného obradu. Posilou pre malú komunitu byzantského obradu bola valašská kolonizácia, ktorá znamenala významný prílev kresťanov východného obradu. Prvá fáza bola v druhej pol. 13., ale najmä v 14. stor. zavŕšená osídľovaním na valašskom práve. Vtedy preniklo na územie severovýchodného Slovenska väčšinou rusínske obyvateľstvo z Haliče, Vladimíro-Volodýnska a Poľska. Zaoberalo sa prevažne chovom oviec a dobytka.

        Druhá fáza osídľovania sa uskutočnila v 15. a 16. stor. Sledovať jednotu či nejednotu východných kresťanov s Katolíckou cirkvou na našom území v 11. - 17. stor.  je problematické, v každom prípade značná časť z nich nebola zjednotená. Spätným strastiplným procesom sa oddelení bratia vracali k stratenej jednote. Takto vznikali zjednotené východné cirkvi, uniati. Roku 1439 to bola únia florentská, r. 1595 únia brest - litovská. Pre nás mala najväčší význam Užhorodská únia z r. 1646. Okrem iného mala zaručiť zrovnoprávnenie duchovenstva, zachovanie východného obradu, právo voliť vlastného biskupa, išlo teda hlavne o zachovanie identity. Snahy o pripodobnenie sa k západnému obradu, tzv. latinizácia, sa objavujú aj v samotnej Gréckokatolíckej cirkvi. Dôvodov bolo niekoľko. Kňazi východného obradu neboli pred štátom rovnoprávni s rímskokatolíckymi, až na malé výnimky boli nevoľníkmi.

        Táto  situácia trvala do r. 1692, keď cisár Leopold I. zrovnoprávnil gréckokatolícky a rímskokatolícky klérus. Neraz aj samotní gréckokatolíci vnímali latinský obrad ako niečo dokonalejšie, a preto ľahko preberali rôzne jeho vonkajšie prvky (napr. krížové cesty, eucharistické adorácie...). V 18. stor. sa vystupňovali snahy rímskokatolíckych biskupov o podrobenie katolíkov východného obradu, ich latinizáciu a maďarizácii. O svoju nezávislosť museli tvrdo bojovať. Vďaka Márii Terézii bolo 19.9.1771 pápežom Klementom XIV. legalizované Mukačevské biskupstvo s 560 - tisícami veriacimi, podriadené priamo Rímu. V snahe uľahčiť správu tohto rozsiahleho územia, bol v r. 1787 z neho vyčlenený Košický vikariát, ktorý r. 1792 preniesli do Prešova. V r. 1818 z neho vzniklo samostatné biskupstvo. Oblasť stredného a južného Zemplína však ostala pod správou mukačevského biskupstva prakticky do r. 1939, cirkevnoprávne až do r. 1997.

        V súčasnosti je Gréckokatolícka cirkev na Slovensku usporiadaná v dvoch biskupstvách: v Prešovskej eparchii (diecéze) a v Košickom apoštolskom exarcháte. Prešovská eparchia vznikla r. 1818, sídelným biskupom je Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ. Dňa 21. 2.1997 bol erigovaný Košický apoštolský exarchát, za sídelného exarchu bol ustanovený vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR. Obidve nezávislé biskupstvá podliehajú priamo Svätému Stolcu. Do Košického exarchátu sú začlenení katolíci byzantského obradu bývajúci na území Košického kraja, zvyšok Slovenska patrí pod správu Prešovskej eparchie. Najviac gréckokatolíkov je v Prešovskom kraji: 121 188, čo tvorí 55%. V Košickom kraji je ich 84 002, čo tvorí 38% z celkového počtu gréckokatolíkov.

 

Podrobnejšie informácie tu

(prebraté z časopisu RS 1/2003)