Şureanu a Lotru

(Rumunsko)

2004

 

< < < predchádzajúce < < <

 

9.8. Budíme sa do krásneho slnečného rána.

Výnimočne nemáme ovsáky, ale teplú ovsenú kašu z Katkinej kuchyne. Vďaka zúrivému prikladaniu večer sa zachovala teplá pahreba až do rána, a tak sme mali luxusné raňajky. Stúpanie na Voineagul Cătănesc (= Armádny Snúbenec ??), 1980 m n.m. bolo nenápadné, až na ďalšom vrcholku sme sa od baču dozvedeli, že už sme ho prešli.

Brechot psov pozdravil našu prítomnosť na Cocăcii (=?? Cháska), 2008 m, a veľmi rýchlo zdolávame aj najvyššiu lokálnu dominantu, Vârful Şterpului (Sterilný/Neúrodný Vrch, z lat. exstirpus), 2142 m.

Pri klesaní nás teší čerstvá hmla. Naberáme vodu a obchádzame ďalší z vrcholov plodiacich nekonečné množstvo prameňov, Sfărcaşul (=Hriva ??), 2054 m n.m. V sedle za ním od stáda oviec k nám prichádzajú konečne praví rumunskí psi, nie je vôbec prehnané, ak ich nazveme rozbesnenými diablami. Katarína sa už videla roztrhaná na kúsky. Palice šermovali, jeden opäť dostal do zubov, ale nepomáhalo nič, a bačovia to mali v trúbke. Pomaly sme prešli okolo stáda a až keď sme boli ďaleko, dali nám konečne pokoj. Dobrý adrenalín... nuž, ale konečne názorné vysvetlenie pre Katku, prečo sa do rumunských hôr povinne nosí palica. Neviem, ako by sme dopadli bez palíc...

Míňame Piscălabul, 1960 m, a Stânişoară (= salašík), 1971 m, a na konci hlavného hrebeňa obedujeme. Čakáme na rozplynutie hmly, aby sme sa zorientovali, ale miesto toho sa z hmly vynoril bača so psami a poradil nám. Začína pršať a my odbáčame doprava na hrebeň Murgaş (=hnedastý, porov. naše Murín), po ktorom pomaličky klesáme nekonečnou traktorkou. Míňame čarokrásnu opustenú drevenú koniareň a tešíme sa z výhľadu na Făgăraş.

Počas krátkej prestávky prechádza okolo nás na koni pravý cowboy s klobúkom a nesmierne mäkkým, ľúbozvučným, ba priam štebotavým akcentom. Varuje nás, že cesta je otrasne dlhá (mal pravdu) a radil nám odbočiť smerom na Robeşti.

Zmorení nachádzame čistinku posiatu suchým drevom a trusom zvierat, staviame stan a zapaľujeme oheň. Opäť prichádza cowboy a varuje nás, že cesta je úmorne dlhá a máme odbočiť – na mieste, kde je odbočka, naláme konáre, aby sme to zajtra našli. Večeriame gulášovú polievku s mäsovou konzervou (podľa Katky konečne niečo z čoho sa dá najesť) a k nej si dávame čaj z voňavej materinej dúšky.

Katka zapína mobil a vzápätí jej zvoní mama... poodstúpila nabok a nik nevie o čom sa bavili, až na jedno zvolanie, ktoré sa stalo pamätným: „... ale mama, prosím ťa!!! Aká hygiena???? Však sme v horách!!!!!!!“


 > > > pokračovanie > > >

 

 


Gréckokatolíci na Slovensku - Byzantine Catholics in Slovakia

Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Turistika (úvodná stránka)

Posledná úprava:  andreios  18.10.2004

Počítadlo pre tento cestopis: