Şureanu a Lotru

(Rumunsko)

2004

 

< < < predchádzajúce < < <

 

Keď prichádzame na skalnatý vrchol Piatra Albă (Biela Skala), 2178 m, podľa ktorého sa nazýva prvý kar (= ľadovcový kotol, zo starohornonemeckého kar = kotol), začína popŕchať a viditeľnosť klesá. Hádam by sme nechceli najvyššiu a najkrajšiu časť hrebeňa aj vidieť... Dážď sa ukázal ako verný spoločník, lebo mrak (resp. štiak, ako sme ho nežne a dôverne oslovovali), ktorý to všetko spôsobil, sa posúval zarovno s nami. Tým pádom sme v daždi a miernej hmle (čosi bolo predsa len vidno a tie kotly aspoň pôsobili tak romanticky zlovestne) prešli okolo ďalších karov Cristeşti, 2202 m, a Ştefleşti, 2243 m.

Pred kotlom Conţu Mare (Veľký Úlomok), 2080 m, v krátkej prestávke medzi dažďami rýchlo obedujeme a hľadáme miesto na táborenie – nemá asi význam v tomto počasí pokračovať.

Keď sme konečne našli to správne miesto, spustil sa ďalší lejak a to sa nikomu stan stavať veru nechcelo. Tak sme čakali a čakali... a to bolo osudné, lebo Dávid začal proti všeobecnému konsenzu vymýšľať, aby sa šlo ďalej. Cielenou demagógiou napokon presvedčil Katarínu a Andrej, hoci zásadový a pevný vo svojich postojoch, musel sa podriadiť väčšine.

Prestalo pršať a pri ďalšom stúpaní po Balindru, 2207 m, ktorého ostrý skalnatý hrebeň pripomínal chrbát dinosaura, sa nám ponúkol úžasný výhľad smerom na pohoria Parâng, Căpăţâni a Latoriţa, na dolinu okolo rieky Lotru a priehradu Vidra, nad ktorou sa vznášali biele potrhané mraky.

Začíname hľadať miesto na táborenie, ale všade je zem úplne rozmočená. Sme na pravom boku vrcholu Negovanu (=Bradavičnatý), 2135 m, a po svahu tečie nekonečné množstvo potokov, doslova každých 10 metrov potok. Nemajú pramene, ale formujú sa z bažín.

Schádzame kúsok dolu ku kosodrevine a vidíme pred sebou skalisko týčiace sa nad dolinou – nenašli sme žiaľ k nemu cestu cez hustý porast. Tu na kúsku menej mokrej trávy rozkladáme stan s dôveru v hustú polyetylénovú podlahu firmy Hannah. Mokro a absencia suchého dreva nás odsúdila k prvému večeru bez ohňa, čo pri totálne premočených topánkach nebolo príjemné. Na noc sa krásne vyčasilo, z jasnej oblohy žiaril mesiac, čo si okolo pol tretej zmyslel vidieť aj Dávidov močový mechúr. Chvíľu napätia nám pripravili uprostred noci pastierski psi, ktorí nás vyňuchali a nejaký čas brechali vedľa stanu. My sme sa však nehýbali a ich to prestalo časom baviť. Splniac si svoju ohlasovaciu povinnosť vrátili sa k ovciam.


 > > > pokračovanie > > >

 

 


Gréckokatolíci na Slovensku - Byzantine Catholics in Slovakia

Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Turistika (úvodná stránka)

Posledná úprava:  andreios  18.10.2004

Počítadlo pre tento cestopis: