Şureanu a Lotru

(Rumunsko)

2004

 

< < < predchádzajúce < < <

 

5.8. Ráno sa budíme do oblakov a hmly, počas raňajok sa však rozptýlili. Kúsok od tábora čerpáme vodu z krásneho prameňa a stúpame pod Şureanu (asi od Şură = sýpka, šopa, búda), 2059 m n.m.. Jožo ho obchádza a ide krívajúc dopredu. My ostatní si vychutnávame jeho zákerné stupne, ktoré aspoň trikrát dávajú človeku ilúziu, že už-už bude hore. Nakoniec dobýjame najvyšší stupeň, aby sme zistili, že skutočný vrchol je ešte ďalej, za malým sedlom. Nevzdali sme to a odmenou nám bol nádherný výhľad, ako na priehradu Oaşă, tak na strmý breh oproti, ktorým sa štveralo stádo oviec. 
Vraciame sa na cestu a ideme za Jožom. Stretáme ukážkového baču, ktorý evidentne hovoril s Jožom, lebo keď sa nás pýtal, odkiaľ sme, okrem možnosti Cehi ponúkol aj Slovaci. To nebýva zvykom. Nakoniec nám vysvetlil, že Jožo ide rýchlejšie ako my a ušiel nám. Jeho pes bol zábavný, najprv poodstúpil od nás na bezpečnú vzdialenosť a až potom po nás začal štekať o dušu.

V sedle dobiehame Joža a po menšom oddychu stúpame na Auşel (= Regulus Cristatus alebo Aegithalus Pendulinus, proste nejaký vták), 2009 m n.m., za ktorým vstupujeme na nádherný široký trávnatý hrebeň. Ďalšie stúpanie nás vedie na najvyšší vrchol pohoria, Vârful lui Pătru (= nejaké osobné meno), 2130 m n.m.. Tu obedujeme a zároveň stretávame tú včera obdivovanú skupinu šialencov. Opäť došli z nejakej divnej strmej strany, okamžite vytiahli ťažkú fotografickú techniku so statívmi. Poliaci...

 

 

Čiastočná panoráma z Vârful lui Pătru - klikni! (Otvorí sa v novom okne.)

 

Naraz sme sa vydali ďalej, čoskoro nám však Poliaci zmizli z dohľadu. Klesanie z tohto vrcholu je ozajstný zážitok, čoskoro sa cesta rozptyľuje a pol výškového kilometra treba zostúpiť po strmom kopci potkýňajúc sa o hustú kosodrevinu. Aby to nebolo nudné, spustil sa statočný lejak. Nakoniec, celkom unavení, s roztrasenými kolenami, sme došli do sedla Culmea Ciontii, 1615 m n.m., a zasadli sme pod veľký strom dumajúc, čo so sebou. Dážď ustal, ale len na chvíľu. Vrátil sa v podobe búrky s krúpami, pri ktorej nám niektorým namokli isté veci v batohu (ale aspoň máme experimentálne overené, že mokrý chlieb sa dá bez problémov usušiť nad ohňom a je rovnako chutný a trváci ako bol predtým). Únava rozhodla, že asi nepôjdeme ďalej a skúsime sa pozrieť, či sa nedá prespať v salaši opodiaľ. Dymilo sa z neho.

Pripravujúc sa na dialóg s bačom sme vošli dnu a koho tam nevidíme – naši Poliaci. Aspoň bol hotový oheň. Tak sme kúrili, sušili, varili, jedli... bača sa medzičasom vrátil a nielenže nás privítal, ale nám aj sekeru požičal. Spokojnú atmosféru prerušil len jeden tupý úder a následné nežné zahrešenie „k**wa“, ktoré spôsobilo hurónsky smiech osadenstva – to najkrajšia z poľských turistiek pri vstupe do ubytovne neprispôsobila výšku svojej hlavy výške zárubne.

Tu nemožno nespomenúť jednu šokujúcu udalosť, a to napriek jej podstatne neverejnému charakteru. Keď človek potrebuje zo seba dostať tuhé relikty svojho trávenia, spravidla odíde kamsi ďalej, kde má dosť súkromia. Nie je príjemné byť vyrušovaný. Preto môže dosť otriasť, ak človek v tom najlepšom spozoruje, že 5 m od neho stojí pastiersky pes a uprene hľadí na celý proces. Bude štekať a hrýzť? Palica ostala v kolibe.... čo teraz? Ale pes ticho stojí a hľadí ako zhypnotizovaný. Človek sa upokojí, obslúži sa toaletným papierom, ale predsa je nervózny a tak zahrabávanie urýchli, zahrabe len papier, zvyšok sa predsa „stratí“ medzi ovčími a konskými exkrementami. Nenápadne a pokojne odchádza, aby psa nerozčúlil, a keď sa po pár metroch placho obzrie, vidí ako sa pes priam vášnivo zmocnil jeho produktu, zožral ho bezo zbytku a šťastne odchádza k bačovi plniť si svoje psie povinnosti. Ktovie čím tie psy kŕmia, že si to takto musia kompenzovať...

Večer nasledovalo v kolibe vzájomné ochutnávanie národných životabudičov, pričom najmä Demänovka v očiach Poliakov pozitívne zviditeľnila našu vlasť. Prikvitla gitara, Poliaci sa rozospievali, .... a dokonca sa ukázalo, že mnohé rusínske piesne poznáme my aj oni. Nakoniec sa naši priatelia pobrali do stanov a my sme sa rozložili na stoloch a na podlahe. Opäť jedna skvelá noc na anatomickom podklade.

 

 > > > pokračovanie > > >

 

 


Gréckokatolíci na Slovensku - Byzantine Catholics in Slovakia

Gréckokatolíci na Slovensku

   
   

Turistika (úvodná stránka)

Posledná úprava:  andreios  18.10.2004

Počítadlo pre tento cestopis: